Potravinová sebestačnosť nie je všetko. Slovensko potrebuje konkurencieschopné podniky

Otázka potravinovej sebestačnosti nabrala na intenzite predovšetkým v pandemických rokoch. Zatvorené hranice donútili mnohých zamyslieť sa nad tým, či má Slovensko dostatok vlastných potravín, ktorých význam stúpa obzvlášť v krízových situáciách.

Zdá sa, akoby si Slovensko potravinovú sebestačnosť samo ochotne narúšalo. Mnohí potravinári a poľnohospodári majú ťažké srdce na štát, ktorý sa k nim správa často tak, ako sa správa rodič k nechceným nevlastným deťom. Neposkytuje im zázemie na rozvoj a väčšinou ani žiadne financie v podobe dotácií, ba dokonca si od nich pýta v porovnaní s okolitými krajinami vyššie daňové kompenzácie za to, že im umožňuje podnikať.

Menej ako polovica

Percentuálny podiel slovenských potravín na pultoch obchodných reťazcov aktuálne viac-menej kopíruje mieru celkovej potravinovej sebestačnosti krajiny. Nie je teda ani polovičný. Podľa júnového prieskumu Potravinárskej komory Slovenska (PKS) bol podiel slovenskej produkcie na vystavenom sortimente len 42,3 percenta. To znamená, že takmer 58 percent vystaveného sortimentu bol import zo zahraničia.