Novela zákona o odpadoch a zmena zákona o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje zavádza viaceré zmeny ohľadom zabezpečenia triedeného zberu a zhodnotenia odpadov. Tie, ktoré mali mať podľa kritikov efekt výrazného zvýšenia poplatkov pre výrobcov potravín napokon zo schváleného návrhu vypadli.
Jednou zo schválených zmien je, že Organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) pre obaly by mali mať povinnosť po vypovedaní zmluvy s obcou zabezpečiť zber odpadu, až kým obec neuzatvorí zmluvu s inou organizáciou.
Aj pre verejnosť najvýraznejšou zmenou je, že schválený návrh posúva spustenie zálohovania PET fliaš a plechoviek, ktoré sa malo podľa poslednej platnej úpravy spustiť od roku 2023. Aktuálna novela určila termín spustenia zálohovania opäť na pôvodný, teda od 1. januára 2022. Ten označili výrobcovia a potravinári za nereálny.
Proti zmenám, ktoré plánovalo ministerstvo, najmä čo sa týka učovania minimálneho poplatku za zabezpečenie zberu odpadu sa ozvali najväčšie samosprávne organizácie, ktoré združujú potravinárov, ale aj obchodníkov. Tie pritom v rámci dodávateľsko-odberateľských vzťahov stoja zväčša na opačných názorových stranách barikády.
Za a proti kvótam domácich výrobkov v letákoch. Názor zástupcu obchodníkov aj potravinárov
Úder pod pás
„V čase, kedy tu máme druhú vlnu šírenia ochorenia Covid-19 a podnikatelia v súvislosti s hospodárskou krízou volajú po znižovaní finančnej záťaže zo strany štátu, s mimoriadnym rozhorčením prijímame naprieč celou potravinárskou vertikálou informácie o plánovaných zásadných zmenách,“ uvádzajú v spoločnom vyhlásení Slovenskej potravinárskej komory, Potravinárskej komory Slovenska, Slovenskej aliancie moderného obchodu, Zväzu obchodu, ako aj Slovenského združenia pre značkové výrobky.
Upozorňujú, že o návrhu zákona sa rokovalo v skrátenom legislatívnom konaní bez odbornej diskusie s dotknutými subjektmi, teda s výrobcami potravín a obchodníkmi. Návrh v stredu schválila vláda a už vo štvrtok ho odobrila aj Národna rada.
Signatári výzvy žiadali poslancov, aby nepodporili novelu zákona o odpadoch, ktorá bude mať "zásadný dopad nielen na podnikateľský sektor, ale aj na samotného spotrebiteľa,“ napísali vo výzve.
V tomto prípade napokon zákonodárci urobili voči kritikom ústupok. Z návrhu konkrétne minimálne sadzby na určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov odstránili. Ministerstvu však návrh ponechal možnosť, aby ich v budúcnosti stanovilo vykonávacou vyhláškou.
Minister má o nich rokovať so zainteresovanými zväzmi a predstaviteľmi výrobcov. Parlament ho navyše zaviazal, aby zvýšenie poplatkov vedel ekonomicky zdôvodniť.
Vyššie ceny potravín na pultoch
Ak by prešiel pôvodný návrh ministerstva aj s uvedenými konkrétnymi minimálnymi poplatkami za jednotlivé druhy odpadu, podľa kritikov by sa výrazne zvýšili náklady na zber odpadu, ktoré by sa premietli aj do cien potravín na pultoch obchodov.
„Nové nariadenia prinesú výrazné zvýšenie nákladov na triedený zber pre podnikateľské subjekty pôsobiace v oblasti potravinárstva, budú mať negatívny dopad na konkurencieschopnosť domáceho potravinárstva a vo významnej miere môžu negatívne ovplyvniť aj ceny potravín na pultoch obchodu,“ varovali potravinári a obchodníci.
„Už pri veľkej novele zákona o odpadoch v roku 2016 sme hovorili o potrebe nastaviť transparentný, efektívny a spravodlivý systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov v oblasti zabezpečovania zberu odpadu,“ napísali signatári výzvy, ktorí si vraj uvedomujú dôležitosť ochrany životného prostredia a vhodného nastavenia triedeného zberu odpadu. „Tak zásadné riešenia by však mali vznikať transparentným legislatívnym procesom po hĺbkovej analýze a zvážení všetkých negatívnych dôsledkov a rizík,“ dodávajú.
To , že novela prešla skráteným legislatívnym konaním kritizujú aj priemyselné a zamestnávateľské zväzy, ktoré to označili za protiústavné.
Novela zákona o odpadoch je podľa zamestnávateľov v rozpore s Ústavou SR
V systéme chýbajú peniaze
Ministerstvo v predkladacej správe argumentuje nutnosťou úpravy, aj tým, že chce riešiť situáciu, keď je súčasný systém organizácie zodpovednosti výrobcov, ktorí majú zabezpečovať zber triedeného odpadu v obciach, finančne poddimenzovaný. Niektorí výrobcovia sa totiž tejto povinnosti vyhýbajú.
„Návrh zákona má za cieľ stabilizovať systém nakladania s triedeným zberom komunálnych odpadov – odpadov z obalov a neobalových výrobkov tak, aby bol v súlade s princípom rozšírenej zodpovednosti výrobcov, napr. predísť opakovaniu situácie, ktorá nastala začiatkom roka 2020, kedy okolo 400 obcí z dôvodu vyhýbania sa plneniu zákonných povinností niektorých výrobcov obalov a výrobcov neobalových výrobkov, nemalo uzatvorenú zmluvu s organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly,“ píše ministerstvo v predkladacej správe.
„Vplyvom pandémie došlo na Slovensku k podstatnému zvýšeniu produkcie komunálnych odpadov a súčasne prudko klesli financie prichádzajúce od výrobcov odpadov v rámci systému rozšírenej zodpovednosti. Zber a separácia sa začali zadrhávať. To chceme napraviť,“ uviedol po schválení vládou minister Ján Budaj.
Podľa ministerstva životného prostredia budú mať zmeny vplyv na približne 16-tisíc podnikateľských subjektov.
