V roku 2023 sa ponorkový turizmus stal oveľa bežnejším, než by sa mohlo zdať. Osobné miniponorky vo veľkom využívajú výletné lodné spoločnosti, prevádzkovatelia jácht a hŕstka firiem špecializujúca sa na podmorský turizmus. Ich zákazníci sa vďaka nim môžu vydať na prieskum nedotknutých pobreží, arktických vôd či koralových útesov. Zriedka idú do väčšej hĺbky než tisíc metrov. Miniponorka Titan od firmy OceanGate sa mala v pláne potopiť štyrikrát hlbšie, píše agentúra Bloomberg.
Tragická nehoda Titanu, pri ktorej prišlo o život päť ľudí, spochybnila bezpečnosť podmorských expedícií a vyvolala otázka, či by to mohol byť koniec ponorkového turizmu.
„Zatiaľ nikto nepovedal: ‚Ponorkový turizmus je zlý nápad, poďme ho zrušiť‘,“ povedal Charles Kohnen, spoluzakladateľ kalifornskej spoločnosti SEAmagine Hydrospace, ktorá v 90. rokoch minulého storočia navždy zmenila tradičný ponorkový priemysel. Kohnen vtedy spolu so svojím bratom navrhol a postavil prvé známe osobné ponorky.
„Je rozdiel letieť experimentálnym lietadlom a letieť (Úradom pre civilné letectvo) schváleným lietadlom,“ hovorí Kohnen na margo toho, že ponorke Titan od OceanGateu chýbala potrebná certifikácia.
Luxusná zábavka
Ponorkový priemysel prísne regulujú vládou schválené inštitúcie alebo takzvané klasifikačné spoločnosti, ktoré sú technickými odborníkmi v oblasti bezpečnosti plavidiel v Spojených štátoch aj v zahraničí. Prevádzkovatelia jácht, plavidiel a luxusných lodí tomu rozumejú, vysvetľuje Kohnen.
Ľudia sa v dôsledku implózie Titanu začali o veci viac zaujímať, prezradil Erik Hasselman, obchodný riaditeľ holandskej spoločnosti U-Boat Worx. Jej ponorky možno nájsť na súkromných jachtách už od roku 2009 a od roku 2016 ich v rámci luxusných výletov začali využívať aj výletné spoločnosti. „Musíme to vnímať z dlhodobého hľadiska, ale biznis funguje normálne,“ vysvetlil.
Dopyt po osobných ponorkách (a kurzoch pilotovania) podľa neho v posledných rokoch stúpa. Ponorky U-Boat Worx sú dokonalým hračkami pre luxusné jachty. Firma ponúka rôzne modely od dvojmiestnej kapsuly za 590-tisíc eur po deväťmiestny model za šesť miliónov eur. Každý z nich dokáže ísť do hĺbky približne tisíc metrov.
V minulosti sa ponorky využívali výlučne na výskumné a vládne účely. Dnes je vo svete približne 200 modelov, ktoré nie sú určené na vojenské použitie, podotkol Kohnen. Z týchto ponoriek sa asi 25 až 30 kusov nachádza na súkromných jachtách. Tieto podmorské plavidlá začínajú byť čoraz viac dostupné aj pre rekreačných cestovateľov, ktorí si potrpia na luxus.
Dôraz na bezpečnosť
Medzi rekreačnými luxusnými zážitkami a tými extrémnymi – kam patrí aj misia od OceanGateu – existuje viacero rozdielov. Bezpečnostné normy sú tým najdôležitejším z nich. Všetky plavidlá od spoločností SEAmagine, U-Boat Worx a Triton Submarines sú vo svojich domovských krajinách certifikované klasifikačnými spoločnosťami.
U-Boat Worx sa musí každoročne podrobiť kontrole, ktorú vykonáva nemecký klasifikačný úrad. Ten prezrie všetky systémy a záznamy v denníkoch, a uistí sa, že bola údržba vykonaná správne. Súčasťou kontrolu sú aj bezpečnostné ponory. „ Až potom dostanete pečiatku a môžete pokračovať ďalší rok,“ dodal Hasselman.
Po absolvovaní testu úrady označia plavidlo za „formálne klasifikované“ a skontrolované. Pred rezerváciou výletu sa záujemcovia môžu prevádzkovateľov opýtať, či ich ponorka má túto značku. Takisto je vhodné sa zistiť, koľko ponorov má už daná certifikovaná ponorka za sebou. SEAmagine má za sebou viac ako 12-tisíc ponorov, zatiaľ čo Titan od OceanGateu mal iba 13 ponorov a nebol certifikovaný.
Ďalším veľkým rozdielom je, že rekreačné ponorky sa dokážu nehať nadnášať. Na rozdiel od Titanu na pohon pod vodou používajú vrtule namiesto toho, aby na dno padali ako kameň a používali stabilizačné nádrže. „Ak prídete o elektrinu a všetko sa vypne, osobné ponorky vždy vyplávajú späť na povrch,“ zdôraznil Kohnen. „Pri ponorkách postavených a schválených podľa predpisov presne viete, koľkokrát sa s nimi môžete ponoriť do ich maximálnej hĺbky; nie sú to odhady,“ dodal.
Budúcnosť odvetvia
Výzvou pre Kohnena a jeho kolegov bude propagovať tieto výlety tak, aby vyvrátili mylné predstavy a zároveň zažehnali obavy z budúcich katastrof.
Kohnen dúfa, že jedna vec je v súvislosti s tragédiou, ktorá sa odohrala v blízkosti vraku Titanicu, jasná. Keby OceanGate dodržiaval normy, nikdy by k nej nedošlo.
Mnoho ponoriek, ktoré dodržiavajú predpísané normy, dokáže ísť aj hlbšie než štyritisíc metrov. „Nie je to tak, že posúvame hranice tejto technológie. Celej situácii bolo na sto percent možné zabrániť,“ uzavrel Kohnen.