„Potemkinovské dediny demonštrujúce údajný blahobyt a zakrývajúce často pochmúrnu skutočnosť boli v bývalom Sovietskom zväze bežnou súčasťou oficiálnych návštev partajných tajomníkov a regionálnych straníckych bossov.
V Rusku aj v ostatných bývalých sovietskych republikách prežívajú doteraz, čo v bohatej miere platilo aj o stredoázijskom Uzbekistane za vlády bývalého autoritatívneho vládcu Islama Karimova.
Zakrývanie ošarpaných priečelí, bielenie špinavých obrubníkov, expresné vysádzanie alejí, zdobenie výkladov, generálne upratovanie ulíc a priestranstiev boli v Taškente a v ostatných veľkých uzbeckých mestách samozrejmou súčasťou príprav na návštevu vodcu.
Podľa médií sa vyskytli prípady, keď študenti museli lepiť chumáče bavlny na opustené pole, aby vznikol dojem bohatej úrody. V uliciach lemujúcich trasu vládnej kolóny sa lepili papierové kvety na konáre stromov, budovali sa falošné skleníky.
Karimovov nástupca Š. Mirzijojev sľúbil reformy a s praxou prikrášľovania skutočnosti sa rozhodol skoncovať. Poslednou kvapkou bola podľa agentúry Reuters smrť istej učiteľky, ktorá sa pred prezidentovou cestou do Samarkandu musela zapojiť do upratovania jednej miestnej cesty a zrazilo ju auto.
Prezidentský hovorca Komil Allandžonov v Taškente oznámil, že vláda z rozhodnutia Š. Mirzijojeva musí zakázať mobilizáciu verejných zamestnancov k nárazovému zušľachťovaniu miest a vítanie delegácií. Pokyn sa vzťahuje aj na vítanie šéfov regionálnych samospráv a členov vlády. Kto nariadenia poruší, čaká ho vraj väzenie.
