Väčšina mamutov v iných častiach sveta vyhynula ešte skôr - asi pred 10 500 rokmi. Vedci sa domnievajú, že k ich vyhubeniu prispeli klimatické zmeny a to, že vtedajší ľudia zvieratá lovili.
Skupina mamutov na ostrove svätého Pavla v Beringovom mori sa však dokázala udržať ďalších asi 5 000 rokov. Štúdia vedcov naznačuje, že tieto zvieratá čelili inej hrozbe ako ich príbuzní na pevnine. Ako sa po dobe ľadovej Zem otepľovala, zvyšovala sa hladina morí, čo zmenšilo plochu ostrova, na ktorom mamuty žili.
Niektoré jazerá zmizli v oceáne a slaná voda pritiekla do zostávajúcich nádrží. Sladkovodných pitných zdrojov tak povážlivo ubudlo. Zvierací obri museli zdieľať stále vzácnejšie napájadlá. Ich nadužívanie ale spôsobilo ďalší problém.
Vedúci autor štúdie Russell Graham z Pensylvánskej univerzity vysvetľuje: „Keď vyschli ostatné jazerá, zvieratá sa zhromažďovali pri napájadlách. Pobehovali okolo nich, čo ničilo vegetáciu, ako to vidíme aj v prípade dnešných slonov. Erodované usadeniny potom mohli znečisťovať vodné zdroje, čo stále viac stenčovalo zásoby pitnej vody. Mamuty prispievali k vlastnému zániku.“
Graham je presvedčený, že zvieratá by veľmi rýchlo vyhynuli, keby vodu v napájadlách nedopĺňal dážď a topiaci sa ľad. „Dnešné slony potrebujú od 70 do 200 litrov vody denne. Predpokladáme, že mamuty robili to isté. Neprežili dlho, keď napájadlo vyschlo. Aj keď vyschlo iba na mesiac, mohlo to byť pre mamuty fatálne,“ dodal.
Reakcia iných vedcov na štúdiu potvrdzuje jej prínos. „Vďaka tomuto článku predstavuje mamutia populácia z ostrova svätého Pavla zrejme najlepšie popísaný a pochopený príklad vyhynutia v prehistórii,“ povedal švédsky evolučný genetik Love Dalen.
„Z širšieho pohľadu štúdia zdôrazňuje, že malé populácie sú veľmi citlivé na zmeny prostredia,“ doplnil.
Podľa vedcov môže mať aj súčasná klimatická zmena podobný dopad na malé ostrovy. Opäť hrozí stenčenie zásob pitnej vody, čo je riziko pre zvieratá i ľudí.
