S dvojhodinovým oneskorením začal v stredu večer v bieloruskom Minsku summit o urovnanie ukrajinskej krízy, ktorého sa zúčastňuje nemecká kancelárka Angela Merkelová a prezidenti Ukrajiny, Ruska a Francúzska - Petro Porošenko, Vladimir Putin a François Hollande.

Zatiaľ nie je jasné, ako dlho rokovaní potrvá, ani to, či a kedy možno čakať tlačovú konferenciu.     

Podľa ruskej televízie do Paláca nezávislosti v centre bieloruskej metropoly podvečer dorazil najprv P. Porošenko, po ňom spoločne v jednom aute z letiska aj A. Merkelová a F. Hollande a ako posledný Putin. Západoeurópski štátnici údajne ešte pred vlastným summitom chceli hovoriť s ukrajinským prezidentom.   

Súbežne v Minsku v stredu zasadá takzvaná kontaktná skupina pre urovnanie ukrajinskej krízy, ktorej členmi sú ukrajinský exprezident Leonid Kučma, proruský ukrajinský politík Viktor Medvedčukem, ruský veľvyslanec v Kyjeve Michail Zurabov, zástupcovia separatistov Denis Pušilin a Vladislav Dejnego a ako sprostredkovateľ švajčiarska diplomatka Heidi Tagliaviniová.     

Reportér ruskej televízie informoval o špekuláciách, podľa ktorých je pripravený návrh zastaviť na východnej Ukrajine od piatku paľbu, v sobotu by potom malo začať sťahovanie ťažkej vojenskej techniky z oboch strán línie oddeľujúce ukrajinské vládne jednotky a povstalecké oddiely. Oficiálne zdroje ale nič podobné nepotvrdili.    

Posledná nádej na mier

P. Porošenko po prílete do Minsku varoval, že konflikt sa vymkne spod kontroly, ak sa nepodarí dosiahnuť prímerie a "vydať sa cestou uvoľnenie situácie". Rokovania označil za poslednú nádej na dosiahnutie mieru na Ukrajine. "Musíme ubrániť mier a Ukrajinu. Preto pôjdem do Minsku, kde budeme požadovať ukončenie vojny, stiahnutie zahraničných vojsk a začatie politického dialógu bez cudzieho zasahovania," uviedol prezident, ktorý ešte počas minulej noci navštívil východoukrajinský Kramatorsk, kde si povstalecké ostreľovanie podľa ukrajinských úradov vyžiadalo 15 mŕtvych a 63 ranených, vrátane detí. Separatisti vinu za smrť civilistov popierajú.       

Na stredajšom mimoriadnom zasadnutí vlády Porošenko uviedol, že Ukrajina sa musí pripraviť na dva varianty: buď sa "podarí zastaviť agresora diplomatickou cestou", alebo bude nutné brániť vlasť a "prejsť na úplne odlišný režim". Prezident je vraj v prípade eskalácie pripravený "vyhlásiť vojnový stav na celom ukrajinskom území". P. Porošenko ubezpečil, že nebude váhať. Dodal však, že sa považuje za "prezidenta mieru" a že "vojensky nemožno situáciu na Donbasu vyriešiť". Za prioritu označil okamžité zastavenie paľby bez predbežných podmienok.

Ukrajina chce osloviť aj EÚ28

Vo štvrtok chce podľa portálu iHned.cz Porošenko osloviť lídrov krajín EÚ28 na ich summite v Bruseli. Ak rokovania v Bielorusku skrachujú, je podľa významného predstaviteľa EÚ veľmi pravdepodobné, že únijné summit vyzve európske inštitúcie k príprave konkrétnej podoby ďalších protiruských sankcií. "Či sa tak skutočne stane, to závisí po prvé na výsledku minských rokovaní a po druhé na schopnosti šéfov vlád a štátov nájsť spoločnú reč," pripustil činiteľ EÚ.

Schôdzka v bieloruskej metropole má byť vyvrcholením týždňa intenzívneho diplomatického úsilia dospieť k mierovej dohode. Nádej oživil minulý týždeň nový mierový plán A. Merkelovej a F. Hollanda, ktorý viacmenej privítali aj v Kyjeve, Moskve aj na strane proruských povstalcov.  

Celá organizácia minského summitu je zatiaľ nejasná: organizátori vraj majú pripravené priestory pre rokovania v úzkom kruhu, teda len štyroch štátnikov, ale k dispozícii bude aj veľká sála pre rozšírené rozhovory za účasti poradcov a ďalšieho sprievodu kancelárky a troch prezidentov. Pred schôdzkou sa niektoré média zhodovali, že celý summit môže padnúť na niekoľkých sporných bodoch. Patrí k nim údajne najmä požiadavka ukrajinskej vlády nastoliť kontrolu nad hranicou s Ruskom v úseku ovládanom separatistami. Kyjev je presvedčený, že odtiaľ dostávajú povstalci vojenskú podporu, a to nielen zbrane, ale aj vojakov, hoci to Moskva stále popiera.     

Žiadne podrobnosti nemecko-francúzskej iniciatívy, o ktoré A. Merkelová a F. Hollande rokovali v uplynulých dňoch v Kyjeve aj v Moskve, oficiálne oznámené neboli. Predpokladá sa však, že sa týka aj bezodkladného prímerie, ďalších výmien zajatcov a stiahnutie ťažkých zbraní z demilitarizovaného pásma. Ďalšími problematickými bodmi sú stiahnutie ruských jednotiek, miera autonómie povstaleckých oblastí a stanovenie demarkačnej línie, pretože povstalci si chcú ponechať územné zisky, ktoré dosiahli v poslednej dobe, čo sa nepáči Kyjevu.

V bieloruskej metropole sa zástupcovia Ukrajiny aj proruských separatistov už v septembri minulého roka dohodli na prímerí, ktoré sa však nedodržiavalo.

K nájdeniu mierového riešenia vyzval V. Putina telefonátom v utorok americký prezident Barack Obama. "Ak Rusko bude pokračovať vo svojom agresívnom postupe na Ukrajine vrátane dodávok vojakov, zbraní i finančnej podpory separatistom, Rusko za to zaplatí ešte viac než doteraz," uviedol k hovoru oboch prezidentov Biely dom. Ak by sa situácia nevyriešila mierom, USA nevylúčili dodávku zbraní pre Ukrajinu. 

Summit je tak skôr o tom, ako sa k celej veci postaví ruský prezident.