Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.
Elemér Jakab ako novozvolený poslanec Národnej rady SR takto 8. júla 2010 sľuboval, že bude dodržiavať zákony. Paradoxne však predtým, ale i v momente skladania sľubu, zákon porušoval. A s ignoráciou platného práva neprestal ani neskôr, už ako ctihodný poslanec národnej rady.
Prepojené kariéry
E. Jakab je už štvrté volebné obdobie starostom v obci Veľké Raškovce v michalovskom okrese. Nenápadný straník sa vo výťahu Strany maďarskej koalície stal najprv šéfom partaje v Košickom kraji. Pred dvoma rokmi, už vo farbách Mosta-Híd, sa vyviezol až do parlamentu. Jeho vnútrostranícku váhu pred časom významne ovplyvnil šéf strany Béla Bugár, keď sa stal krstným otcom jeho syna. O nenápadnosť prišiel E. Jakab sotva po polroku v národnej rade. Po pamätnej tajnej voľbe generálneho prokurátora sa v kuloároch začalo pošuškávať, že ako jeden zo štyroch koaličných poslancov hlasoval v prospech Dobroslava Trnku.
Paralelne s postupom z komunálnej politiky do tej veľkej, celoštátnej, si E. Jakab budoval i podnikateľskú kariéru – cez spoločnosť s ručením obmedzeným EMI. Tú založil ešte predtým, ako sa dostal k voleným funkciám. Postupne tieto dva aspekty svojho života skĺbil.
Čo na tom, že poslanec národnej rady má popri rôznych benefitoch aj nejaké povinnosti. Napríklad musí spĺňať podmienky zákona o nezlučiteľnosti funkcií. Jedna z nich je, že nesmie aktívne podnikať, byť štatutárom (konateľom) obchodnej spoločnosti. Zákon hovorí, že poslanec má tridsať dní od ustanovenia do funkcie, aby si prípadné kolízie funkcií vyriešil. Podľa výpisu z obchodného registra bol pritom E. Jakab konateľom vo firme EMI až do 29. apríla 2011. Teda takmer desať mesiacov po tom, ako sa stal poslancom. „Od nastúpenia do funkcie poslanca som iba spoločníkom firmy EMI, nie som však jej konateľom,“ nástojil E. Jakab.
Na doplňujúcu otázku, ako si vysvetľuje záznam v obchodnom registri, odpovedal, že nevie, prečo je to tak. „Ten úkon som urobil v lehote do jedného mesiaca po zvolení za poslanca. Ale kedy to na súde zaregistrujú, alebo kedy sa to objaví na internete vo výpise, to ja už nesledujem.“ Avšak aj keby súd meškal so zápisom niekoľko mesiacov, do registra by uviedol nie dátum zápisu, ale dátum, kedy sa reálne skončila funkcia konateľa.
Jedna vec je formálny nedostatok vyplývajúci trebárs zo zábudlivosti poslanca. Horšie by bolo vedomé nezákonné konanie. To však E. Jakab rázne odmieta tvrdením: „Odkedy som sa stal poslancom NR SR, žiadny úkon ako konateľ firmy som určite neurobil.“ Lenže poznatky TRENDU hovoria o niečom inom...
Sľubujem na svoju česť a svedomie...
Konajúci nekonateľ
Redakcia má k dispozícii originálne dokumenty – dohody o vykonaní práce – s pečiatkou EMI, s.r.o., a podpisom Eleméra Jakaba ako konateľa firmy. Niektoré dohody sú s dátumom 12. júl 2010, čiže iba štyri dni po sľube poslanca. Ďalšie dohody sú z augusta respektíve septembra 2010. „Dohodári“ boli robotníci, najmä z okolia Nitry a Levíc. Robili výkopy pri ropovode Družba, keď bolo treba odstraňovať prípadné poruchy. Išlo o dlhoročnú zákazku, ktorú získala EMI od Transpetrolu ešte v roku 2005.
TREND komunikoval s človekom, ktorý v roku 2010 pre EMI tieto výkopové práce manažoval. Povedal, že keď sa stal E. Jakab poslancom, práve vtedy robili na západnom Slovensku. Preto chodil za ním do Bratislavy. Stretávali sa v nákupnom centre Aupark, poslanec mu tam podpisoval dohody o vykonaní práce pre robotníkov.
Zdroj TRENDU hovorí, že robotníci pracovali pre EMI načierno. Dohody slúžili len ako krytie pre prípadnú kontrolu priamo v teréne. S istotou sa to má podľa informátora týkať asi dvadsiatky robotníkov z okolia Nitry a Levíc. Tí podpísali dohody, podľa ktorých mali mesačne dostávať 16,5 eura za 20 odpracovaných hodín. Zdroj však dodáva, že za také smiešne peniaze by nikto nekopal, realita bola iná. Dostávali 165 eur plus diéty za jednu jamu, ktorú dva dni kopali traja až štyria ľudia. Tých zhruba dvesto eur si rozdelili medzi sebou. Na výdavkovom pokladničnom doklade podpisovali sumu, ktorú naozaj dostali.
Práca načierno?
Aby práca na dohodu bola legálna, podnikateľ musí ešte pred jej začatím oznámiť Sociálnej poisťovni (SP), ktorých „dohodárov“ a za akých podmienok mieni zamestnať. A potom má ešte daňovú (19 percent z hrubej mzdy) a odvodovú povinnosť (1,05 percenta do garančného a úrazového fondu SP).
TREND chcel overiť, či išlo o nelegálnu prácu, priamo v poisťovni. „Ak nám aj pošlete konkrétne údaje, preveríme vaše podozrenie v spolupráci s inšpektorátom práce (ktorý odhaľuje nelegálnu prácu), ale konkrétny výstup vám vzhľadom na ochranu osobných údajov nebudeme môcť poskytnúť,“ napísala Jana Hrabková z komunikačného odboru.
E. Jakab nepochybuje, že firma EMI si riadne plní zákonné povinnosti – aj v súvislosti s uzatvorenými dohodami o vykonaní práce. Ale nereagoval na žiadosť TRENDU preukázať nejakým dokladom, že robotníkov do sociálky prihlásil. Bez reakcie ostala aj otázka, či pracovníkom vyplácal oveľa vyššiu sumu, než aká bola v dohodách. Preto sa reportér TRENDU zahral na manažéra firmy EMI, ktorý robí nábor na ďalšie výkopy. Zavolal Istvánovi S. (jeden z niekdajších „dohodárov“), či v októbri bude mať záujem o prácu, takú istú a za rovnakých podmienok ako pred dvoma rokmi. Oslovený súhlasil, že to bude dvesto eur za jednu jamu pre partiu a ak sa dá, „tak bolo by lepšie bez nahlasovania a bez papierov, tak ako minule“. Tým potvrdil informácie, ktoré mal TREND aj od iného zdroja.
Vo svetle týchto informácií sa javí, že pre E. Jakaba nakoniec predstavuje potenciálne menší problém zákon o nezlučiteľnosti funkcií, za ktorého porušenie by poslancovi mohla hroziť sankcia vo výške polročného mesačného platu. Horšie by mohol obstáť ako načierno zamestnávajúci konateľ firmy. „Išlo by o skrátenie dane, keď daňový úrad nevyrubí daň, pretože si podnikateľ nesplnil oznamovaciu povinnosť,“ hovorí právnik Pavel Nechala, ktorý spolupracuje s Transparency International Slovensko (jeho služby využíva aj vydavateľ TRENDU). Trestná sadzba pri skrátení dane je jeden až päť rokov.
Poslanec zabezpečoval výkopové práce cez svoju firmu aj vtedy, keď už podnikať nemal. Voči robotníkom vystupoval ako „ko
nateľ"O cene mlčia
Ako firma EMI prišla k zaujímavej zákazke od Transpetrolu? Zdroj TRENDU upozornil na blízky kontakt medzi E. Jakabom a členom predstavenstva Transpetrolu Martinom Ružinským. Mimochodom, ten bol v roku 2010 horúcim kandidátom Mosta-Híd na post ministra životného prostredia. „Poznáme sa dvadsať rokov. Pán Ružinský býva u nás v obci, tam sa priženil, tak ho, samozrejme, poznám. Ale určite na moju zákazku nemal žiadny vplyv,“ povedal E. Jakab. Avšak neodpovedal na otázku, či zákazku získal na základe súťaže. Podobne sa k tejto otázke postavil aj Transpetrol. Štátnej akciovke „záleží na budovaní dlhodobých vzťahov s dodávateľmi prác a na ich minimálnej fluktuácii a migrácii“.
EMI má s Transpetrolom uzatvorenú rámcovú zmluvu nielen na výkopy pri poruchách, ale aj na údržbu (hlavne kosenie) ochranného pásma ropovodu. No bez odpovede ostala aj otázka ceny. „Zverejnením cenníkov jednotlivých prác by sme porušili zmluvu a zároveň eliminovali možnosť korektného konkurenčného prostredia v rámci dodávateľov jednotlivých druhov prác a ich výberu,“ vysvetlil Transpetrol.
Na cenu sa TREND pýtal, pretože jeho zdroj poukazoval na predraženosť výkopov realizovaných firmou EMI. Za jednu jamu údajne inkasovala zhruba 3 300 eur. V roku 2010 dostala objednávku na zhruba päť desiatok výkopov. Na porovnanie TREND oslovil istú firmu z východného Slovenska, ktorá v roku 2008 robila pre Transpetrol tie isté výkopy pri poruchách na ropovode. Konateľ firmy priznal, že boli oslovení priamo, bez súťaže, a boli približne o tretinu lacnejší než EMI.
Ako prísť k Nissanu
Nadštandardný kontakt E. Jakaba a Transpetrolu možno pozorovať aj na ďalšom príklade. TREND sa dostal k informácii, že terénny Nissan Terrano vo vlastníctve firmy EMI pochádza práve zo štátnej akciovky. Jej bývalý zamestnanec informoval, že pri obnovách autoparku si mohli zamestnanci výhodne odkúpiť staršie vozy. A že E. Jakab si to musel nejako protekčne vybaviť.
Transpetrol potvrdil, že v zmysle internej smernice ponúka automobily po dobe ich technickej životnosti primárne zamestnancom spoločnosti. Až keď oni nemajú záujem, potom ich voľne ponúkajú cez autobazáre. Poslanec Jakab na otázku, či jeho Nissan s michalovským evidenčným číslom bol pôvodne majetkom Transpetrolu, odpovedal, že „ani on ako fyzická osoba, ani firma EMI nekúpila od spoločnosti Transpetrol žiadne vozidlo“. Na otázky, od koho a za akú cenu auto kupoval, už nereagoval.
TREND si to teda skúsil zistiť z policajných zdrojov. Podľa nich desaťročný Nissan v roku 2009 od Transpetrolu kúpila istá Enikö S. Po dvoch rokoch ho predala Jakabovej firme EMI. Z ďalšieho skúmania je zrejmé, prečo poslanec nereagoval na spomínané otázky. Enikö S. je zamestnankyňa Transpetrolu, dokonca robí sekretárku – odhalenie neprekvapí –šéfovi prečerpávacej stanice v Budkovciach M. Ružinskému. A jej mama je podriadenou starostovi Jakabovi na Obecnom úrade vo Veľkých Raškovciach a zároveň jeho sesternicou.
Enikö S. bola dva roky vlastníčkou Nissanu pravdepodobne iba na papieri. Z fotografií, ktoré má TREND k dispozícii, možno dedukovať, že aj v tom období ho využívala firma EMI. Podľa informácií TRENDU sa mal E. Jakab takýmto spôsobom dostať k ďalším dvom terénnym autám z Transpetrolu. Poslanec zotrval pri tvrdení, že firma EMI má rozsiahly vozový park, ale žiadne vozidlo nebolo „zaobstarané od Transpetrolu
