Ministerstvo spravodlivosti chcelo zjednodušiť využívanie policajných nahrávok telefonátov či výsledkov sledovania ako dôkazov pred súdom. Poslanci však v stredu rozhodli, že navrhované zmeny by predstavovali neúmerné riziko zneužívania zo strany polície. Pri hlasovaní o novele Trestného poriadku preto sporné pasáže vypustili.

V čom je problém

Na riziká voľnejšieho využívania odposluchov pred súdmi TREND upozornil začiatkom roka. Ministerský návrh sa týkal napríklad možnosti využívať pred súdom náhodne zistené informácie z inak legálneho odpočúvania. Podľa zákona musí každé odpočúvanie telefónov schváliť súd, pričom toto povolenie sa vzťahuje iba na vyšetrenie konkrétneho trestného činu a je časovo obmedzené. Pri odpočúvaní telefonátov zameraných na konkrétny trestný čin sa však polícia môže dozvedieť aj o ďalších trestných činoch, napríklad ľudí náhodne volajúcich podozrivej odpočúvanej osobe. Súčasné nastavenie zákona umožňuje takéto informácie využiť pred súdom iba v prípade, ak sa o ďalšom trestnom čine už skôr začalo samostatné trestné stíhanie. Inak môže polícia takto získané odposluchy zúžitkovať len ako operatívnu informáciu.

Podstata ministerského návrhu spočívala v tom, že túto výnimku rozširoval aj na prípady, v ktorých sa nevedie žiadne trestné stíhanie. Stačilo by teda, že polícia v rámci legálneho odpočúvania jedného čísla nahrá informáciu o inom zločine alebo vybranom trestnom čine (napríklad zneužívanie právomoci verejného činiteľa, pranie špinavých peňazí) a mohla by ju použiť ako dôkaz. Čiže prokurátori by mohli argumentovať na súdoch nahrávkami aj v prípadoch, pre ktoré sudca odpočúvanie nepovolil.

Známy návrh

Vypustenie takejto zmeny z návrhu novely iniciovali poslanci Ústavnoprávneho výboru parlamentu. Za udržanie súčasného stavu sa prihovárali napríklad poslankyňa SDKÚ-DS Jana Dubovcová či poslanec Mosta-Híd Gábor Gál. „Vypustenie podmienky pre použitie záznamu v inej trestnej veci, aby aj v tejto inej trestnej veci bolo vedené trestné konanie, je spôsobilé viesť k neúmernému riziku zneužívania týchto inštitútov,“ uvádza sa v stanovisku parlamentného výboru. O takmer identickú zmenu zákona sa neúspešne pokúšalo v roku 2008 ministerstvo spravodlivosti ešte pod vedením Štefana Harabina.

Volebná korupcia a čierne stavby

Hoci časti týkajúce odpočúvania parlament odmietol, poslanci odhlasovali ďalšie dôležité zmeny či už v Trestnom poriadku alebo Trestnom zákone. Najznámejšie z nich sú nové trestné činy napríklad volebnej korupcie, čiernych stavieb, nelegálneho zamestnávania, či poškodzovania kultúrnych pamiatok. Vynovený trestný poriadok tiež sprísnil možnosť podmienečného prepustenia páchateľov odsúdených na výnimočné tresty podľa zásady trikrát a dosť.

Ďalšou zmenou je možnosť ukladať trest prepadnutia majetku aj vtedy, ak sa nedokáže, že pochádza z trestnej činnosti. Takýto postup bude môcť súd zvoliť pri najzávažnejších drogových deliktoch, významnejšej korupcii a organizovanej kriminalite pokiaľ páchateľ nepreukáže pôvod majetku z legálnych príjmov.

Ilustračné foto na titulke - Miroslav Nôta