Nový zákon o krajinnom plánovaní poslanci Národnej rady SR vo štvrtok neposunuli do druhého čítania. Krajinný plán mal aj byť podkladom pre územné plány miest a obcí.
Vízia rezortu životného prostredia
„Cieľom krajinného plánovania je komplexná starostlivosť o krajinu, ktorá zabezpečí ekologicky optimálnu priestorovú organizáciu a využitie krajiny, únosné zaťaženie územia, ekologickú stabilitu a ekologickú konektivitu, obnovenie devastovaných a degradovaných častí krajiny, hospodárne využívanie prírodných zdrojov, zachovanie kultúrneho a prírodného dedičstva krajiny vrátane krajinného rázu,“ priblížil predkladateľ, ktorým je Ministerstvo životného prostredia SR.
Prostredníctvom krajinného plánovania sa mali stanoviť adaptačné opatrenia na zmiernenie dôsledkov zmeny klímy, opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia, opatrenia na zvyšovanie zadržiavania vody v krajine, ochrany pred povodňami a ochrany vodných pomerov a zlepšenia stavu biodiverzity.
Spolu s metodickými dokumentami a mapami mal byť podkladom pre územnoplánovaciu dokumentáciu a následné schvaľovacie procesy pre povoľovanie stavieb a činnosti. Dokumentáciou krajinného plánovania by mal byť krajinný plán Slovenska, krajinný plán regiónu a miestny krajinný plán. Zákon mal byť tiež nástrojom na zachovanie a ochranu existujúcich krajinných štruktúr v krajine. Reforma mala prispieť k podpore zachovania biodiverzity vo voľnej krajine. Vytvoriť sa mali podmienky na prežitie pôvodných druhov rastlín a živočíchov napriek klimatickým zmenám.
Envirorezort predložil návrh v intenciách s cieľmi plánu obnovy.
Budaj: Poslanci nevyužili príležitosť
Poslanci Národnej rady SR nevyužili príležitosť zaviesť komplexnú reformu krajinného plánovania, ktorá by pomohla pripraviť Slovensko na negatívne dosahy klimatickej zmeny a zároveň by zachovala jej prirodzený ráz. V reakcii na neschválenie návrhu zákona to uviedol dočasne poverený minister životného prostredia Ján Budaj. Pripomenul, že reforma je súčasťou programového vyhlásenia vlády a tiež plánu obnovy.
„Využívanie a rozvoj územia potrebuje podľa Ministerstva životného prostredia SR jasné pravidlá, zohľadňujúce obmedzenia a riziká, vyplývajúce zo situácie prírodných prvkov krajiny. Tento zákon je súčasťou reformy stavebných a územnoplánovacích zákonov,“ uviedol rezort v stanovisku, ktoré TASR poskytlo oddelenie komunikácie.
Ďalšie dôležité správy
