Monitorovací výbor sa do zákona dostal v čase kolapsu Finančnej správy na prelome rokov 2011 a 2012. Päť poslancov finančného výboru menovaných prezidentom malo vtedy približne rok možnosť neustále preverovať fungovanie a činnosť daniarov.

O svojich zisteniach a návrhoch informovali následne nielen ministra financií, ale aj prezidenta. Keďže ale zároveň podľa prechodných ustanovení rovnakého zákona činnosť výboru skončila schválením programového vyhlásenia vlády, ktorá vzišla z volieb 10. marca 2012, považuje ustanovenia o výbore kancelária prezidenta za „obsoletné“. Teda zastaralé.

Takto kancelária reagovala na otázky TRENDu, či by nemal prezident záujem v terajšej politickej situácii a pri medializovaných daňových kauzách záujem o obnovenie fungovania výboru.

Obnovenie výboru alebo zriadenie jeho novšej alternatívy by privítal opozičný poslanec a člen finančného výboru Jozef Rajtár zo strany SaS. „Keďže na Finančnej správe je permanentne krízová situácia, či už kvôli problémom s novým IT systémom alebo kvôli selektívnemu (ne)vyšetrovaniu daňových podvodov, som za jeho zriadenie.“

Obnovilo by to tiež prístup poslancov k daňovo citlivým dátam. Ale zároveň dodal, že koalícia doteraz pri každej príležitosti zablokovala všetku účinnú kontrolu vyšetrovania daňových podvodov. Preto nepredpokladá, že by povolila takúto špeciálnu formu kontroly.

Naopak, dôvod na oprášenie výboru nevidí predseda finančného výboru Ladislav Kamenický. Argumentuje, že poslanci vykonávali dohľad a kontrolu u daniarov v čase, keď vedenie Finančnej správy nebolo schopné primerane skonsolidovať situáciu v inštitúcii.

„V súčasnosti ani nie je dôvod na jeho zriadenie, nakoľko Finančná správa plní úlohy, ktoré jej zo zákona vyplývajú.“ Presnejšie, vo výbere napríklad DPH je podľa takzvanej efektívnej daňovej sadzby (EDS) najlepšia od roku 2008, keď EDS pred letom dosiahla prekvapivo vysokých 14,85 percenta.

Pre vysvetlenie, ak by bol výber DPH stopercentný, EDS by bola na úrovni samotnej sadzby dane, teda 20 percent. V čase kolapsu daňového systému na prelome rokov 2011 a 2012 bola EDS pod 12 percentami.

Vybraní poslanci sa formou poslaneckého prieskumu do leta bežne pýtali daniarov na citlivé informácie súvisiace s medializovanými kauzami, firmami alebo osobami vo verejnom záujme. Právny posudok, ktorý túto kompetenciu stopol, inicioval u daniarov list do M. Kočnera.

Podnikateľ, spomínaný aj na takzvaných mafiánskych zoznamoch, v ňom daniarov upozornil, že ak by sa čokoľvek, čo sa týka jeho firiem, dostalo na verejnosť cez poslanecký prieskum, bude to riešiť žalobou.

O tom, prečo sa nevyšetrujú najväčšie daňové kauzy a či môžu daniari sledovať a odpočúvať daňových špekulantov, čítajte v najnovšom TRENDE, ktorý príde do stánkov 6. októbra.