Poškodzujú imigranti zo Slovenska Britániu? Populisti tvrdia áno, dáta čosi iné

Len tri dni po tom, ako 29-ročný Rumun Andrei Opincaru priletel do Británie, zadržala ho polícia. Fajčil na ulici. Policajti ho prehľadali a bezdôvodne mu kládli otázky, kde schováva marihuanu. Keď sa policajtov pýtal, prečo sa ku nemu správajú ako ku zločincovi, reagovali smiechom.

Mladý Rumun prišiel na ostrovy po tom, ako v januári tohto roku padli obmedzenia pracovného trhu pre Rumunsko a Bulharsko. Namiesto toho narazil na realitu, čo v Británii znamená európske občianstvo a nadobudol pocit „druhoradého Európana“. Problémy mal aj s otvorením bežného účtu v banke - zdokladoval zamestnanie a odovzdal aj takzvanú National Insurance Number, čo je identifikačné číslo pre osoby v sociálnom systéme. Napriek tomu mu banka účet neotvorila.

Prieskumy v Británii ukazujú, že prisťahovalectvo patrí k hlavným obavám Britov pred parlamentnými voľbami na jar 2015.

„Zlé povedomie o migrantoch prichádza predovšetkým od politikov. Antiimigračná politika je už dlhšie aktuálnou témou, otriasala sa v diskusiách aj pred európskymi voľbami. Ak sa Brita spýtate na počet imigrantov, zvyčajne vám ho nadhodnotí a reaguje spôsobom, že berú prácu a zhoršujú zločinnosť v regióne, kde žijú,“ vraví pre TREND.sk Heather Rolfe, ktorá pracuje v Národnom inštitúte pre ekonomický a sociálny výskum (NIES).

Odkiaľ pochádza nenávisť voči imigrantom?

Najnovší výskum verejnej mienky vykonaný German Marshall Fondom (GMF) dokázal, že protiimigračné zmýšľanie ľudí nepramení zo zakorenenej závisti, ale prevažne z mylných informácií.

V rozvinutých krajinách sa verejnosť domnieva, že prisťahovalcov žije v ich krajine trojnásobne viac než v skutočnosti. Priemerný Brit verí, že 34 percent obyvateľov Británie tvoria cudzinci, ale v skutočnosti je to len 11 percent.

„Skreslenie mizne v krajinách, kde sa k problémom prisťahovalectva pristupuje otvorene, rozumne sa argumentuje a všetky otázky sa riešia s presvedčením. V dôsledku toho nie je populizmus v týchto krajinách na vzostupe a politici hlavného prúdu nehanobia menšiny a prisťahovalcov,“ napísal v článku pre Project Syndicate zástupca OSN pre otázky medzinárodnej migrácie Peter Sutherland. Príkladom sú podľa neho Švédi, ktorí sa v prieskumoch takmer trafili do čísla o počte cudzincov - 13 percent z celkovej populácie.

O rozumných diskusiách v Británii je možné pochybovať. Premiér David Cameron spolustraníkom z Konzervatívnej strany nedávno opäť prisľúbil, že s Európskou úniou bude rokovať o novej podobe migrácie Európanov na britské ostrovy. „Nie pre mňa nebude odpoveď. Až dôjde na tému voľného pohybu osôb, dostanem to, čo Británia potrebuje. Tým, ktorí si myslia, že to nemôžem dosiahnuť, odkazujem, nech ma súdia podľa mojich činov,“ povedal odhodlane. Snažil sa do strany naviať čerstvý vietor po tom, ako mu odišli dvaja poslanci do extrémistickej partaje Strana za nezávislosť Spojeného kráľovstva (UKIP).

Jej šéfom je europoslanec Nigel Farage. Na antiimigračnom napätí si urobil politickú kariéru a popularita jeho strany neustále rastie. Po Británii robia jeho fanúšikovia a členovia nábory a presviedčajú nerozhodných (často sklamaných) voličov. „Každý normálny a spravodlivý človek môže mať oprávnené obavy, keď sa do susedného domu nasťahuje skupina Rumunov,“ povedal N. Farage nedávno v jednom interview. „Myslím, že ten rozdiel poznáte,“ odvetil moderátorovi na otázku, čím sa líšia rumunskí imigranti od nemeckých. Nemeckých imigrantov zrejme od tvrdej kritiky uchránila jeho manželka, ktorá je pôvodom Nemka.

Cena práce nie je pre firmy prioritná

Výskumníčka H. Rolfe tvrdí, že v Británii sa nedostatočne prezentujú skutočné argumenty, ktoré podporujú vplyv imigrantov na ekonomiku. Odkazuje na najnovší výskum vedcov z The Chartered Institute for Personnel and Development (CIPD).

Výskum dokázal na vzorke tisícky britských firiem, že podnikatelia si imigrantov z EÚ nenajímajú pre nízky plat, ale naopak pre lepšie skúsenosti, pracovitosť, pracovné návyky a odhodlanie. Len 12 percent podnikateľov si ich najíma prioritne ako lacnú pracovnú silu.

„Podnikatelia sa riadia racionálnymi rozhodnutiami, na základe ktorých zamestnajú človeka kvalifikovanejšieho a s väčšími skúsenosťami než menej kvalifikovaného Brita. Najmú imigranta aj vtedy, keď na pracovnú pozíciu nedokážu nájsť vhodného kandidáta,“ opísal pre The Financial Times riaditeľ CIPD Peter Cheese.

Ako vyzerá trh práce s prílevom migrantov

Populárne tvrdenia politikov, podľa ktorých Briti prichádzajú o pracovné miesta, majú svoje opodstatnenie len do istej miery. Na jednej strane je možné tvrdiť, že sa v priebehu rokov 1997 až 2014 podiel imigrantov na pracovnom trhu zvýšil dvojnásobne – zo 7,3 na 15,4 percenta z celkového počtu zamestnaných na britskom trhu.

Na druhej strane je nutné dodať, že počas tohto obdobia si našli prácu na trhu ďalšie štyri milióny ľudí. Toto číslo zahŕňa nové joby pre Britov aj imigrantov - ekonomika dokázala vsiaknuť 2,8 milióna cudzincov a zároveň vzniklo 1,5 milióna nových pracovných miest pre Britov. Reč je o celkových číslach, najzraniteľnejšie ostávajú pracovné miesta, ktoré obsadzovali mladí Briti.

Čo ukáže bližší pohľad: od marca 2004 si na takýchto pozíciách našlo prácu takmer 800-tisíc cudzincov, ale za rovnaké obdobie sa zamestnanosť mladých Britov od 18 do 24 rokov znížila o takmer 400-tisíc. Nezamestnanosť mladých dosahuje 17 percent (ide o medziročný pokles z úrovne 21 percent), ale v prípade Británie ide o armádu 750-tisíc mladých ľudí, ktorí cítia voči cudzincom krivdu.

OECD už v minulosti upozornila, že títo ľudia nemajú dostatočnú kvalifikáciu a základné pracovné návyky a v konkurencii prívalu nových pracovníkov neuspejú. „Je evidentné, že trh mladých ľudí je dnes oveľa konkurencieschopnejší ako pred 10 rokmi. Je nutné, aby britské firmy vytvárali kvalifikovanejšie pozície, investovali do ľudských zdrojov a to nehovorím len o rodených Britoch, ale aj o cudzincoch, ktorí majú slušné vzdelanie, ale uväznia sa na najnižších pracovných pozíciách,“ vraví pre TREND.sk H. Rolfe.

Pocit krivdy a uplatnenie Slovákov

Subjektívny pocit z masívneho návalu nových imigrantov je z pohľadu predovšetkým mladých Britov oprávnený. Väčšinu nových prisťahovalcov tvoria obyvatelia ôsmich krajín, ktoré pristúpili do EÚ po roku 2004 (Česko, Slovensko, Maďarsko, Slovinsko, Estónsko, Lotyšsko a Litva) a v roku 2007 (Rumunsko a Bulharsko).

Kým pred desiatimi rokmi na ostrovoch pracovalo len 64-tisíc cudzincov z týchto krajín (EÚ8), v júni tohto roku ich už bolo 861-tisíc (medzi nimi je asi 55-tisíc Slovákov). Šlo o taký prudký nárast, že cudzincov zo strednej a východnej Európy je v Británii od leta minulého roka po prvýkrát v histórii viac ako imigrantov zo zvyšných 14 krajín Európskej únie (viď graf).

Počet zamestnaných imigrantov (EU8 - sú krajiny po vstupe do EÚ po roku 2004, EU14 - staré členské krajiny)

Rozdiel medzi prisťahovalcami je v kvalite, kritizuje N. Farage. V skutočnosti sa europoslanec mýli. Síce správne tvrdí, že Slováci, Česi alebo Poliaci obsadzujú lowcostové pozície (v 69 percentách) ako umývači riadu alebo skladníci, ale až v 60 percentách ide o ľudí s vysokoškolským diplomom. Na takých nízkych pracovných pozíciách pracuje len 20 percent Britov s vysokoškolským diplomom, tvrdí spomenutá štúdia.

To znamená, že do Británie prichádzajú v značnej miere aj kvalifikovaní pracovníci, ktorí by mali byť schopní nájsť si lepšie miesto ako len umývači riadu v reštauráciách.

Sú diskriminovaní?

Prečo Slováci alebo Poliaci obsadzujú „špinavé“ pracovné miesta, sa snažila z časti objasniť britská akademička Anna Rosso v analýze ešte v roku 2008. Výsledky jej štúdie naznačili, že cudzinci z východnej a strednej Európy nemajú dostatočné jazykové zručnosti, nábor pracovníkov často prebieha cez pracovné agentúry a stretávajú sa aj s diskrimináciou – buď ich vzdelanie nie je podnikateľmi uznané, ale podobne ako na rakúskom trhu si niektoré britské firmy jednoducho zvolia, že radšej príjmu Brita ako Slováka.

Naopak Nemci, Holanďania alebo Francúzi prichádzajú do Británie s cieľom nájsť si lepší job ako doma – nielen lepšie platený, ale aj na vyššej pozícii.

Tým, že obsadzujú kvalifikovanejšie pracovné miesta, rozdiel je badateľný aj v platoch. Kým mediánová mzda sa v prípade Slovákov a ich kolegov z východnej Európy pohybuje okolo 7,5 libry za hodinu, v prípade Nemca alebo Francúza ide o plat, ktorý je takmer dvojnásobný – 12,68 libry, čo je dokonca o dve libry viac ako hodinová mzda Brita.

Vedcami bol vyvrátený aj často spomínaný mýtus, že prisťahovalci spôsobujú na trhu práce dumping, teda sú ochotní pracovať aj za menej peňazí. „Toto je jedna z oblastí, ktorým ľudia nechcú veriť. Ak sa pozriete na národné trendy v oblasti miezd, neexistuje žiadny vzťah medzi vývojom miezd a počtom migrantov, ktorí do krajiny prišli,“ povedal v rozhovore ekonóm z Oxfordu Brian Bell.

V rámci odvetví a regiónov takáto korelácia neexistuje, ale nájsť ju je možné na platoch iných migrantov, ktorí žijú v Británii dlhšie. K tomuto záveru pred pár týždňami prišiel nezávislý ekonóm David Roodman. „Najviac ohrozenou skupinou zo strany nových migrantov sú nízkokvalifikovaní imigranti. Ak príde Mexičan, ktorý nemá ani strednú školu, tak bude najviac konkurovať Mexičanovi s rovnakým vzdelaním, ktorý do krajiny pricestoval skôr,“ píše D. Goodman.

Ako dôkaz predkladá analýzu dvoch výskumníkov Gianmarca I. P. Ottaviana a Giovanniho Periho, ktorí efekt vplyvu nových migrantov popísali pred tromi rokmi na príklade USA. Kým rodený Američan si platovo vplyvom prisťahovalcov polepšil o 0,6 percenta, v prípade „skorších“ imigrantov, ktorí nemali ani strednú školu, sa ich plat zhoršil o 8,1 percenta.

Daňové miliardy od imigrantov

Efekt imigrácie je pre Britániu jednoznačne prospešný z makroekonomickej stránky, ktorá, samozrejme, nemusí až tak zaujímať bežných ľudí. Ešte v januári TREND.sk upozornil na analýzu nemeckého profesora ekonómie na University College London Christiana Dustmanna, ktorá poprela populárne teórie, podľa ktorých príval imigrantov ubližuje domácej ekonomike. Štúdia potvrdila, že prisťahovalci zo strednej a východnej Európy zaplatili na daniach trojnásobne viac, ako dostali v podobe rôznych sociálnych dávok a bezplatnej zdravotnej starostlivosti.

Britský rozpočet podľa spomínanej analýzy získal „v čistom“ od prisťahovalcov v rozmedzí roku 1995 a 2011 na daniach 8,8 miliardy libier. V prepočte štátu odviedli na daniach o štyri percentá viac ako získali späť vo forme dávok v nezamestnanosti a iných sociálnych benefitov.

„Pred rokom sme sa pozreli aj na produktivitu práce, ktorá sa vďaka migrantom zvýšila. Ide o synergický efekt. Zistili sme, že firmy, ktoré si najímajú cudzincov, majú väčšie šance rásť ako firmy, ktoré imigrantov odmietajú. Je potrebné sa na to pozrieť inak: Cudzinci berú miesta pre domácich, ale s ich pomocou pomáhajú ekonomike rásť a následne aj podporujú rast nových pracovných miest,“ vraví H. Rolfe.

Výskum, ktorý sa pozrel na dáta z rokov 1997 až 2007, dokázal, že ak firmy do pracovnej sily zakomponovali len jedno percento prisťahovalcov, produktivita práca vzrástla o 0,06 až 0,07 percenta.

Obmedzenie dávok od novembra

Premiér David Cameron imigrantov dlhodobo kritizuje zo zneužívania sociálneho systému. Od novembra preto chce, aby prisťahovalci z EÚ mali nárok na podporu v nezamestnanosti a dávky na deti len tri mesiace, zatiaľ čo v súčasnosti je to šesť mesiacov.

Obmedzením doby pre vyplácanie dávok je podľa D. Camerona jasný odkaz imigrantom, že nemôžu očakávať, že v Británii „dostanú niečo zadarmo“. Jeho tvrdenia sú však skôr politickým gestom ako podložené faktami, čo v októbri minulého roka v analýze potvrdila aj Európska komisia. Sociálnu turistiku označila v EÚ za mýtus.

Napríklad D. Cameron vlani pre denník Daily Telegraph povedal, že v krajine pobehuje 600-tisíc nezamestnaných imigrantov, čo nie je celkom správne číslo. V skutočnosti do čísla zahrnul aj študentov, manželky pracujúcich migrantov alebo dôchodcov.

Aká je skutočnosť? Podľa oficiálneho stanoviska ide len o 38-tisíc cudzincov z EÚ (2,6 percenta všetkých žiadateľov), ktorí požiadali o dávku v nezamestnanosti, teda šestnástinu toho, čo tvrdil premiér. Najviac cudzincov žiadalo v roku 2011 dávky pôvodom zo Somálska (7 500) a Pakistanu (6 500) a na treťom mieste boli Poliaci (6 400). Slovensko nebolo štatisticky zaznamenané ani v prvej dvadsiatke najväčších žiadateľov o dávky.

Vplyv imigrantov na HDP

Aj analýza EK potvrdila, že cudzinci zo strednej a východnej Európy sú „čistými prispievateľmi“ do britskej kasy. Konkrétne v rokoch 2008 a 2009 dali vo forme priamych a nepriamych dani do rozpočtu o 34 percent viac, ako od štátu získali – náklady na všetky verejné služby a sociálne dávky. OECD v júni minulého roka vyčíslila, že čistý príspevok krajín východnej a strednej Európy tvorí 1,02 percenta HDP Veľkej Británie, čo je asi 16,3 miliardy libier.

D. Cameron chce obmedziť prílev nových migrantov. Plusové body u voličov by tak mohli sprevádzať v skutočnosti výrazne negatívne ekonomické efekty. V apríli tohto roku vydali vedci skvelú prípadovú analýzu. Chceli porovnať dve modelové situácie: v prvej by čistá migrácia bola okolo 200-tisíc nových cudzincov v Británii aj nasledujúcich 50 rokov. V druhej by migrácia poklesla o polovicu, ako si to praje britská vláda.

Výsledok? Do roku 2060 by v dôsledku nižšej migrácie HDP Británie kleslo o 11 percent, HDP na jedného obyvateľa by sa znížilo o 2,7 percenta. Vedci podľa denníka The Financial Times rovnako priznali, že nižší prílev imigrantov by viedol k starnutiu populácie a vyšším nákladom na sociálnu a zdravotnú starostlivosť.

Polemika v Británii je teda skôr o volebných preferenciách ako o reálnej ekonomike. Ak Briti výraznejšie siahnu na migračnú politiku, bude ich to bolieť na raste ekonomiky už o niekoľko rokov.