Po gréckych opravách musia štatistiky o verejných dlhoch meniť aj Portugalci. Problémy ostro sledovaného zadlženého trojlístka Grécko, Írsko a Portugalsko nemiznú, práve naopak, zväčšujú sa. Portugalská vláda dnes oznámila, že schodok rozpočtu sa za minulý rok vyšplhal na 8,6 percenta v pomere k ročnému hrubému domácemu produktu krajiny (HDP). Korekciou nahor prešiel aj rok 2009, keď si namiesto uvádzaných 9,3 percenta deficit siahol až na rovných desať percent. Otáznym je aj splnenie tohtoročného cieľa stlačiť deficit rozpočtu na 4,6 percenta, ktorý si vláda v Lisabone stanovila.

Trhy na negatívne správy už predbežnými hodnoteniami pripravoval aj portugalský minister financií Fernando Teixeira dos Santos. Naznačoval, že deficit za minulý rok plánovaný na úrovni 7,3 percenta dosiahnutý nebude. Dôvodom má byť zmena účtovných pravidiel v krajinách Európskej únie, ktorá preniesla časť nákladov vynaložených na sanáciu problematických bánk v roku 2008 do rozpočtov na roky 2009 a 2010.

Celkový verejný dlh Portugalska za minulý rok bol podľa predbežných údajov Eurostatu na úrovni 83 percent, po dnešných nových číslach pôjde opäť vyššie. Boju s verejným dlhom nepomáha ani slabý rast portugalskej ekonomiky, ktorá za posledných desať rokov rástla v priemere ročne len na úrovni 0,7 percenta. Horšie na tom v eurozóne bolo iba Taliansko. Dekádny priemer ekonomického rastu v krajinách platiacich eurom sa podľa odhadov The Economist pohyboval na úrovni 1,1 percenta.

Fiškálne deficity portugalskej vlády trvajú nepretržite posledných desať rokov, čo celkový verejný dlh krajiny v sledovanom období zvýšilo o viac ako dve pätiny. Koncom budúceho roka investori a zahraniční analytici očakávajú už atakovanie 95-percentnej hranice voči HDP. Portugalská vláda navyše ako prvá už v roku 2001 nedodržala limit udržania ročného rozpočtového deficitu pod troma percentami.  Vláde odchádzajúceho premiéra Josého Sócratesa dochádza finančné palivo a čoraz komplikovanejšie financovanie na dlhopisových trhoch jej to ešte viac sťažuje.

Ľavicovému kabinetu navyše neprešli úsporné opatrenia cez parlament, čo ho stálo krk. Predčasné voľby naplánované na jún investorov ešte viac rozladili. Dnes pri desaťročnej splatnosti investori už požadujú od portugalských vládnych dlhopisov úrokové výnosy na úrovni 8,277 percenta, čo je oproti nemeckým dlhopisom o bezmála 500 bázických bodov viac. Pri dvojročnej splatnosti je požadovaný výnos tiež extrémne vysoký na úrovni 8,154 percenta. Do konca júna 2011 bude musieť vláda vyplatiť investorom splatné vládne dlhopisy za viac ako deväť miliárd eur. Rizikové prirážky zvýšilo Portugalcom aj nedávne zníženie ratingu od agentúr Standard & Poor´s a Moody´s.

Investičný manažér v Pacific Investment Management Andrew Bosomworth, ktorý predtým pôsobil aj v Európskej centrálnej banke, hovorí, že v tejto chvíli už má zmysel, aby Portugalsko požiadalo o úver z európskeho záchranného fondu. Splatenie dlhov Portugalska bude stáť podľa odhadov analytikov Európsku úniu približne 70 miliárd eur. Riziko nákazy a úteku kapitálu z európskych trhov podľa  A. Bosomwortha bude naďalej pretrvávať. „Sme veľmi ďaleko od konca tejto krízy,“ dodáva.

Dnešné údaje o stúpajúcej spotrebiteľskej inflácii v eurozóne, ktorá v marci zrýchlila rast na 2,6 percenta, najviac za posledných 29 mesiacov, navyše medzi investormi opäť rozprúdili otázky aktuálnosti sprísňovania menovej politiky zo strany ECB, čo opäť pritlačí na vyššie výnosy pri vládnych dlhopisoch európskych štátov.

Ilustračné foto na titulke - Flickr.com