Portugalci obnoviteľné zdroje energie využívali od sobotňajšieho rána 7. mája do stredy večera 11. mája, kedy experiment skončil. Počas štyroch dní boli ideálne podmienky: primerane slnečné a veterné počasie. Ľudia nepotrebovali v domácnostiach kúriť ani spotrebovávať energiu na klimatizáciu. Pyrenejský polostrov je vo všeobecnosti jednou z najvhodnejších oblastí pre alternatívne zdroje energie.
Malá krajina má kľúčovú výhodu, pretože sa nachádza na búrlivom a veternom atlantickom pobreží. Za celý rok 2014 sa veterné, geotermálne, vodné a solárne elektrárne postarali o výrobu 62 percent spotrebovanej elektriny. O rok neskôr to bolo už len 50,4 percent, čo ale bolo dané suchom a poklesom výroby energií vo vodných elektrárňach. Tento rok nastal pre krajinu historický prelom.
Portugalsko do alternatívneho získavania energie výrazne investovalo, pritom len nedávno bolo Portugalsko považované za jednu z krajín, ktorá je najviac závislá na fosílnych palivách.
V Nemecku platili za spotrebu zákazníkom
Ostatné európske krajiny sa vydali podobným smerom. Najzaujímavejší bol prípad v Nemecku: 8. mája dosiahli Nemci nové maximá pri výrobe energie z obnoviteľných zdrojov. Pomocou biomasy, solárnych, veterných a vodných elektrární sa im podarilo vyprodukovať 55 gigawattov energie, pričom spotrebovali 63 gigawattov.
Dokázali tak alternatívnymi zdrojmi energie pokryť 87 percent svojich potrieb. Potešili sa predovšetkým zákazníci, pretože ceny energií šli počas niekoľkých hodín do záporných čísel. To znamená, že komerčným zákazníkom platili za jej spotrebu. Podobný scenár sa udial aj v nedeľu 15. mája.
Slnečné a veterné podmienky umožnili vyrobiť z obnoviteľných zdrojov toľko energie, že ju nemal kto spotrebovať. Zdroj: Quartz.com
„Energetický systém sa tejto skutočnosti pekne prispôsobuje. Tento deň opäť ukázal, že systém založený na veľkom množstve energie z obnoviteľných zdrojov, dokáže fungovať dobre," komentoval paradox pre portál Quartz Christoph Podewils z nemeckého think tanku Agora Energiewende, ktorý sa zaoberá čistou energiou.
Zdroje z obnoviteľných zdrojov majú stále nedostatky: Nemôžu zásobiť celé Nemecko každý deň, bežne počas pracovného dňa vytvoria tretinu celkovej spotreby. K prebytku dochádzalo počas nedieľ, keď firmy a továrne nepracujú, čím pri ideálnom počasí prispeli k prudkému prevýšenia ponuky nad dopytom.
Think thank Centre for European Policy studies tvrdí, že systém musí byť flexibilnejší, ak chce Európa prejsť na obnoviteľné zdroje. Momentálne pri slnečných a veterných dňoch prerába a systém je neefektívny. Takéto situácie môže vyriešiť lepšia kontrola distribučnej siete a efektívnejšie skladovanie energie.
Nemecko prechádza veľkým energetickým prerodom nazývaným „Energiewende“. Tento posun v oblasti výroby, ale aj spotreby elektrickej energie, inšpiruje krajiny na celom európskom trhu s energiami. Nemci plánujú do roku 2022 zatvoriť všetky svoje jadrové elektrárne, navyše masívne investujú napríklad do veľkých veterných fariem v Severnej mori.
Čistá energia sa intenzívne skloňuje aj na britských ostrovoch – Briti majú v pláne sa úplne zaobísť bez uhlia do roku 2025. Pred mesiacom poslednú uhoľnú elektráreň odstavili v Belgicku a krajina Beneluxu sa stala siedmou krajinou EÚ, ktorá sa zaobíde bez uhlia.
Pre Dánov má veterná elektrina limity
Pokroky robia aj Dáni – vlani ich veterné elektrárne boli schopné dodať do siete 40 percent energie, čo je najviac z európskych krajín.
V niektorých častiach Dánska produkcia veternej energie dokonca úplne predbehla množstvo skonzumovanej energie. Počas nadpriemerne veterných dní sa zozbieraná veterná energia vyrovná až 140 percent celkovej dennej spotreby energie. Prebytočnú energiu krajina predáva napríklad do Nemecka alebo iným škandinávskym krajinám - Nórska a Švédska.
Pred týždňom Dánsko potvrdilo, že rast veterných elektrárni za každú cenu nemá ekonomický význam. Zrušila plánovanú výstavbu piatich veterných parkov na otvorenom mori, nakoľko elektrina z tohto zdroja by bola pre dánskych spotrebiteľov príliš drahá. Dánska vláda odhadla, že nákup elektriny zo spomínaných veterných parkov s celkovou kapacitou 350 megawattov by spotrebiteľov stál okolo 70 miliárd dánskych korún (9,41 miliardy eur).
„Dánska politika podpory obnoviteľných zdrojov energie sa ukázala byť príliš drahá,“ povedal dánsky minister energetiky Lars Christian Lilleholt. Dotácie pre výrobcov veternej elektriny sa zvýšili, pretože ceny elektriny od roku 2012 prudko klesli a producenti museli získavať viac peňazí, aby ich produkcia bola zisková.
