Aktualizované 7. 4. 2011 o 13:40

Európska komisia (EK) zatiaľ čaká na formálnu žiadosť Portugalska na začatie vyjednávaní o podmienkach poskytnutia pôžičky pre krízou verejných financií zmietanú krajinu. Výška pomoci zatiaľ nie je oficiálne známa a EK bude rokovať o podmienkach s "legitímnymi predstaviteľmi" Portugalska.

,,Máme nástroje na svojom mieste. Krízový fond EÚ, Európsky finančný stabilizačný mechanizmus (EFSF) celé to ide ruka v ruke s prípadnou pomocou od MMF. V dnešný deň sú všetky tieto nástroje v operačnom stave. Čo sa týka aktivácie, až po formálnom ohlásení od členského štátu, ktoré sme zatiaľ nedostali, budeme môcť začať konať," opísal súčasný stav hovorca komisára pre ekonomické a finančné záležitosti Amadeu Altafaj, ktorý doplnil, že v stredu večer išlo zo strany portugalského dosluhujúceho premiéra o "politické vyhlásenie".

Vyhlásenie urobil dosluhujúci premiér José Sócrates, ktorý krajinu povedie iba do vytvorenia novej vlády po parlamentných voľbách. Tie sa uskutočnia začiatkom júna. Vyvstáva preto otázka, či je Sócratesov kabinet oprávnený na vyjednávanie o podmienkach úveru, ktoré bude implementovať už nová vláda. "Budeme rokovať s predstaviteľmi Portugalska. Keď sa tieto orgány pustia do takýchto negociácií, s určitosťou budú mať splnomocnenie takto konať. Je to vnútropolitická otázka," uviedol Altafaj.

Z procedurálneho hľadiska bude po formálnej žiadosti nasledovať skúmanie jej nevyhnutnosti, teda či je pomoc naozaj potrebná na udržanie finančnej stability Portugalska i celej eurozóny. Admisibilitu musia odsúhlasiť ministri financií eurozóny, ktorí sa zídu aj v rámci rokovaní neformálneho zasadnutia ECOFIN tento víkend v maďarskom meste Gödöllö.

Po nich môžu okamžite smerovať do portugalského hlavného mesta na vyjednávanie tímy EK a ECB. Ak sa dohodnú na nových krokoch, ktoré musí krajina podstúpiť, pôžičku znova odsúhlasia ministri financií eurozóny. Altafaj dodal, že na "pozbieranie" peňažných prostriedkov bude nevyhnutných niekoľko dní, pretože peniaze sú na trhoch a treba ich získať.

Hovorca komisie zdôraznil aj to, že spájať prípady Portugalska a Španielska nie je namieste. Výška prípadnej pomoci pre Španielsko, ktoré je oveľa väčšou ekonomikou v rámci eurozóny, by mohla kapacitne ohroziť aj kapacity EFSF. Nástroj, ktorý má pokryť potreby záchrany v prípade značných problémov štátov eurozóny do polovice roka 2013, môže ponúknuť asi 250 miliárd eur. "Žiadne paralely alebo špekulácie v tejto veci nemožno vytvárať. Španielsko je na dobrej ceste zvládnuť svoje záväzky, na ktorých sme sa dohodli pre rok 2010 a 2011. Reformy boli schválené parlamentom, reformoval sa pracovný trh. Španielsku ekonomiku čakajú výzvy, ale Madrid si plní svoje záväzky," komentoval Altafaj.

Nevyhnutná pomoc

Portugalsko požiadalo Európsku komisiu o finančnú pomoc včera večer.  Odstupujúci premiér Sócrates v prejave odvysielanom portugalskou televíziou povedal, že odmietnutie úsporných opatrení, ktoré v parlamente navrhla jeho vláda minulý mesiac, zhoršila finančnú situáciu krajiny a jej prístup na trhy. Žiadosť o pomoc označil za "nevyhnutnú".

Premiér nekonkretizoval, o aký druh pomoci Portugalsko požiadalo, ani nenaznačil, akú sumu bude krajina potrebovať na konsolidáciu verejných financií. Odchádzajúci predseda vlády zdôraznil, že sa bude snažiť vyjednať najlepšie možné podmienky pomoci.

To, že Portugalsko požiada EÚ o finančnú pomoc, naznačil včera večer v Lisabone ako prvý portugalský minister financií Teixeira dos Santos. Minister pre portugalskú tlačovú agentúru Lusa potvrdil to, čo krátko predtým povedal v rozhovore pre internetový portál hospodárskych novín Jornal do Negocios, že vláda bezodkladne požiada Brusel o pomoc.

"Portugalsko sa nezodpovedným spôsobom dostalo na finančných trhoch do veľmi ťažkej situácie," uviedol pre Jornal do Negocios. Svojimi slovami narážal na politickú krízu, ktorú vyvolala opozícia odmietnutím ďalších úsporných opatrení, čo viedlo k rezignácii premiéra Sócratesa.

"V tejto ťažkej situácii, ktorej sme sa mohli vyhnúť, si myslím, že je nevyhnutné uchýliť sa k finančným mechanizmom, ktoré sú k dispozícii v rámci európskych štruktúr," povedal dos Santos. Nie je jasné, či minister hovoril o krátkodobom úvere, ktorý by zabezpečil finančné potreby krajiny do predčasných volieb, alebo o rozsiahlejšom záchrannom programe podobnom tým, ktoré dostali Grécko a Írsko.

Brusel žiadosť privítal

Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso na to zareagoval, že žiadosť Portugalska o finančnú pomoc bude vybavená čo najrýchlejšie. Šéf EK a bývalý portugalský premiér Barroso vo vyhlásení uviedol, že ubezpečil portugalského premiéra, že žiadosť Lisabonu o aktiváciu finančného pomocného mechanizmu "bude spracovaná najrýchlejším možným spôsobom, v súlade s platnými pravidlami".

Barroso takisto znovu vyjadril svoju "dôveru v schopnosti Portugalska prekonať súčasné ťažkosti, aj vďaka solidarite partnerov".

Medzinárodný menový fond (MMF) reagoval, že ešte nedostal od Portugalska žiadosť o finančnú pomoc, ale je pripravený krajinu podporiť.

Analytici očakávajú, že krajina bude potrebovať 60 až 80 miliárd eur - sumu, ktorá je pre financie Európy znesiteľná. Portugalsko je jednou z najmenších a najslabších ekonomík spomedzi 17 štátov eurozóny.

Žiadosť prechodne úradujúcej portugalskej vlády o medzinárodnú finančnú pomoc má tiež podporu hlavnej opozičnej strany, sociálnych demokratov. Vyhlásil to v stredu ich líder Pedro Passos Coelho krátko po televíznom prejave premiéra Sócratesa.

Šírenie dlhová krízy sa môže zastaviť

Rozhodnutie Portugalska požiadať EÚ o finančnú pomoc odstránilo neistotu. Existuje tak šanca, že sa zastaví rozširovanie dlhovej krízy na ďalšie štáty regiónu, píše agentúra Reuters.

Investori boli už niekoľko mesiacov presvedčení, že Portugalsko sa úveru nevyhne, takže vyhlásenie odstupujúceho premiéra Sócrata, že požiada Brusel o pomoc, pravdepodobne nebude mať žiadny vplyv na finančné trhy.

Podľa zdroja z eurozóny záchranný úver pre Portugalsko dosiahne 60 až 80 miliárd eur, čo nevyvolá žiadny tlak na Európsky fond finančnej stability (EFSF), v ktorom je 440 miliárd eur. Zvlášť, keď sa na záchrane Lisabonu bude podieľať aj MMF.

Mnohí investori hodnotia rozhodnutie Lisabonu požiadať o pomoc pozitívne. Obávali sa totiž, že Portugalsko sa bude do predčasných parlamentných volieb 5. júna potácať na pokraji bankrotu a jeho finančné problémy sa ešte prehĺbia. Trhy by tak začali atakovať Španielsko, ktoré je považované za ďalšieho potenciálneho kandidáta na záchranný úver.

Ostatné vlády v eurozóne preto vyvíjali tlak na Lisabon, aby požiadal o pôžičku. Skutočnosť, že sa tak rozhodol urobiť aj napriek zlým spomienkam na 80. roky, keď musel prijať úsporné opatrenia ako podmienku úveru od MMF, signalizuje, že eurozóna je schopná ukázať dostatočnú politickú jednotu, aby vyriešila svoje dlhové problémy. 

Na prelome rokov sa pritom špekulovalo, že nielen Portugalsko, ale aj Španielsko je horúcim kandidátom na úver z EFSF. Ale vláda v Madride prijala sériu opatrení, odštartovala napríklad reformu pracovného trhu, dôchodkového a bankového systému. Stabilizácia výnosov zo španielskych dlhopisov je tak signálom, že mnohí investori veria, že sa krajina dokáže vyhnúť osudu Grécka, Írska a najnovšie aj Portugalska.

Španielska ministerka hospodárstva Elena Salgodová dnes absolútne vylúčila rozšírenie dlhovej krízy zo susedného Portugalska do jej krajiny.

Foto na titulke - Flickr.com