Medzinárodná ratingová agentúra Standard & Poor's dnes znížila hlavný rating Portugalska o dva stupne na známku BBB a ponechala negatívny výhľad. To znamená, že ak siahne k ďalšiemu zníženiu, rating už bude v špekulatívnom pásme. Zmenu si vynútila politická kríza v Portugalsku, ktorá komplikuje finančnú situáciu krajiny. Výnos z desaťročných dlhopisov do splatnosti portugalskej vlády dnes na správu zareagoval výstupom na nový rekord a dostal sa už nad osem percent.
Ďalšie zníženie ratingu je pritom vysoko pravdepodobné a S&P uviedla, že by k nemu mohla siahnuť už na budúci týždeň. Najprv chce ale počkať, ako dopadne summit Európskej únie, ktorý sa práve koná v Bruseli. Po ňom by malo byť jasnejšie, ako bude vyzerať zmluva o vytvorení európskeho stabilizačného mechanizmu.
„Na základe aktuálnych informácií a predpokladaného vývoja po zverejnení podrobností k stabilizačnému mechanizmu by sme rating Portugalska mohli ešte o stupeň znížiť. Zmena by mohla nastať už na budúci týždeň,“ uviedla agentúra.
Euro na správu o znížení ratingu zareagovalo poklesom a dostalo sa až na 1,4150 USD, zatiaľ čo vo štvrtok večer bolo na 1,4171 USD. Neskôr ale celú stratu zmazalo a vrátilo sa na 1,4179 USD. Tým sa potvrdzuje, že trh už v prípade Portugalska počíta s najhorším a pravdepodobnosť, že krajina požiada o pomoc, sa považuje za veľmi vysokú.
„Trhy to čakali. Rovnako sa tak na trhu očakáva, že Portugalsko v určitej fáze požiada Európsku úniu o pomoc,“ poznamenal hlavný manažér vo finančnej spoločnosti HSBC Daniel Brdanovic.
Vo štvrtok o dva stupne znížila rating Portugalska aj agentúra Fitch Ratings, ktorá ho po novom hodnotí známkou A-mínus. Konkurenčná agentúra Moody's Investors Service má pre Portugalsko známku A3. S&P tak hodnotí záväzky Portugalsko najhoršie zo všetkých.
Portugalská vláda sa v stredu snažila presadiť ďalšie úsporné opatrenia, opozícia ale jej návrh nepodporila. Premiér José Sócrates preto ešte v ten deň oznámil rezignáciu. V reakcii na politickú krízu sa na trhoch zvýšila riziková prémia k portugalským dlhopisom a úrok z desaťročných dlhopisov portugalskej vlády vzrástol na historický rekord. Dostal sa nad osem percent, čo sa považuje za dlhodobo nezvládnuteľné.
Na finančných trhoch sa už dlhší čas špekuluje, že Portugalsko sa stane po Grécku a Írsku treťou krajinou eurozóny, ktorá bude nútená požiadať o medzinárodnú finančnú pomoc. Portugalci takú možnosť síce odmietajú, to ale spočiatku robili aj Gréci s Írmi. Keby sa pritom Lisabon prihlásil na reštrukturalizáciu, mohol by mať i lacnejšie zdroje.
Grécko sa vlani v máji dohodlo s Európskou úniou a Medzinárodným menovým fondom na čerpaní záchranného úveru v objeme 110 miliárd eur. Írsko si potom na jeseň dohodlo čerpanie úveru za 85 miliárd eur. Portugalsko by podľa zdrojov mohlo potrebovať 60 až 80 miliárd eur.
Summit Európskej únie v noci na dnes definitívne schválil vznik takzvaného Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM). Ten má nahradiť súčasný záchranný fond eurozóny EFSF, ktorý je dočasným riešením do roku 2013. ESM ako stály krízový mechanizmus bude môcť členským krajinám eurozóny požičať až 500 miliárd eur. Členské krajiny však budú musieť do pokladnice ESM prispieť čiastkou celkovo 700 miliárd eur, z čoho 200 miliárd eur využije eurozóna ako rezervu pre udržanie AAA ratingu.
Ilustračné foto na titulke - Flickr.com
