Portorický guvernér Alejandro García Padilla v pondelok oznámil, že krajina nebude schopná splatiť dlhopisy v hodnote takmer 389 miliónov dolárov, ktoré dlží Vládnej rozvojovej banke (BGF). Zmeškanie splátky zrejme vyvolá žaloby veriteľov.

Guvernér povedal, že je to pre neho bolestné rozhodnutie, ale Portoriko nie je v súčasnosti schopné splatiť dlhopisy bez toho, aby obmedzilo základné služby. „Nie sme schopní vyhovieť požiadavkám našich veriteľov a potrebám obyvateľov, preto som sa musel rozhodnúť. Rozhodol som sa, že základné služby pre 3,5 milióna amerických občanov v Portoriku sú prednejšie,“ povedal.

1. V akých problémoch je Portoriko?

Portoriko je karibský ostrov, ktorý má postavenie nezačleneného územia USA, ide o takzvaný pridružený štát od roku 1898. Portoričania majú súčasne aj americké občianstvo. Nemusia síce platiť federálne dane, ale zároveň nemôžu voliť ani zástupcu do amerického Kongresu ani amerického prezidenta.

Na rozdiel od Grécka nie je Portoriko nezávislá krajina, čo znamená, že sa nemôže uchádzať o financie z Medzinárodného menového fondu. Rovnako nie je štátom USA. Napriek tomu vykazuje znaky oboch: hoci má vlastné ústavu, je to územie Spojených štátov a ostrov podlieha americkému federálnemu právu.

Miera chudoby v krajine sa pohybuje okolo 45 percent. Ostrov taktiež musí dodržiavať federálne stanovenú minimálnu mzdu v USA, hoci príjmová úroveň je zhruba polovičná oproti najchudobnejšiemu štátu USA. Nedostatok práce a obrovská korupcia vyháňa množstvo obyvateľov do USA.

Ostrov je v recesii už desať rokov po tom, čo z neho začali odchádzať firmy. Tie si od roku 1986 do roku 1996 uplatňovali daňové prázdniny cez výnimku v americkom daňovom zákone zvanú Section 936. Keď sa výnimka definitívne zrušila v roku 2006, kapitálovo náročné firmy (napríklad farmafirmy) začali odchádzať na okolité ostrovy – Panenské a Kajmanské ostrovy.

Tým, že je krajina reálna naviazaná na USA, nemôže v čase krízy uplatňovať nezávislú menovú politiku. To znamená, že nemôže devalvovať menu, ako to urobila kedysi Argentína. Následne prišla globálna kríza, ktorá stiahla ostrov pod vodu v plnej miere hlavne v oblasti cestovného ruchu, od ktorého je závislý.

Ostrov poškodzuje aj taká maličkosť, ako zákon ešte z roku 1920, ktorý je známy pod názvom Jones Act. Ten nariaďuje, že na ostrov je možné doniesť tovar len americkou loďou. Spôsobuje to krajine dodatočné náklady pri dovoze. Príkladom je import tovaru z Európy alebo z relatívne bližšej Latinskej Ameriky. Normálne by loď vplávala do prístavu v Portoriku a tam vyložila tovar. Podľa zákona ho musia najprv vylodiť na východnom pobreží USA a až následne sa nalodí na americkú loď, ktorá ho prepraví do Portorika.

2. Čo je hlavný problém Portorika?

Niekoľko po sebe idúcich portorických vlád si myslelo, že sa ekonomika ostrova nachádza „v recesii“, preto sa pokúsilo rozprúdiť aktivitu ekonomiky zvýšením vládnych výdavkov. Vďaka nízkym úrokovým sadzbám sa deficity dali financovať z dlhopisov s pohyblivým kupónom. Investori po dlhopisoch bezhlavo siahli. Dôvodom bolo oslobodenie od „triple“ daní - od federálnych, štátnych aj lokálnych. Investori si evidentne dostatočne nepreštudovali riziká a stav krajiny a straty boli na svete.

Vláda už vlani v lete varovala, že nebude schopná dlh splácať. Takmer všetky dlhopisy vlastnia americké hedgeové a dôchodkové fondy, v ktorých si Američania súkromne šetria na vlastné penzie. Tie samozrejme nezvláda splácať. Už pred rokom A. Padilla povedal, že sa ostrov dostal „do špirály smrti“.

3. Čo je špirála smrti?

Okrem emigrácie ľudí, a teda aj nižšiemu výberu daní, musela vláda prijať aj nepopulárne opatrenia. Jedným z nich je vyššia DPH, ktorú zvýšili zo siedmich na 11,5 percenta. Napriek tomu daňové príjmy klesajú, čo znemožňuje splácať dlh. Vyššie dane spôsobujú nespokojnosť ľudí, drahšie ceny pre turistov a oživenie cez vyššie zdaňovanie je tak skôr len zbožné prianie. Ak dlh narastá, je potrebné ho splácať, preto si brala krajina nové a nové pôžičky na splácanie starých dlhov, ale za vyššie úroky. Náklady na obsluhu dlhu sa tak stali neudržateľnými.

Portoriko je v šedej zóne, ktorá nie je riešená zákonmi a spolieha sa na diery v tých amerických. Trojčlenná rodina s jedným pracujúcim za minimálnu mzdu má príjem približne 1 100 dolárov mesačne, zatiaľ čo na dávkach si môže zarobiť 1 700 dolárov mesačne. Nie je teda prekvapením, že obyvatelia buď odchádzajú z ostrova, alebo zostávajú na dávkach a pracujú v šedej ekonomike. Okrem toho je na ostrove národným športom neplatenie daní.

4. Môže skončiť krajina v bankrote?

Ratingové agentúry otvorene hovoria o technickom bankrote už rok, ale z legislatívneho hľadiska to tak jednoznačné nie je. Krajina si nemôže uplatniť článok 9 amerického bankrotového zákona. To znamená, že nemôže oficiálne vyhlásiť bankrot, pretože takýto variant neupravuje žiadny americký zákon.

Súčasná legislatíva umožňuje reštrukturalizáciu dlhu len americkým mestám a verejným inštitúciám – príkladom bol v roku 2013 Detroit. Neumožňuje to ale štátom. A aj keby Kongres nejakú legislatívnu normu urýchlene prijal, čo sa nedarí, situácia príliš nepoteší veriteľov, ktorí už museli technicky (aj keď legislatívne to nie je vyriešené) akceptovať haircut, teda reštrukturalizáciu dlhu. Pôvodný dlh banky BGF bol 900 miliónov dolárov. Veritelia si po tom, ako ostrov ohlásil prvé problémy so splátkami, uplatnili pohľadávky vo výške len 47 percent.

Cez víkend sa ale ďalšie rokovania s veriteľmi skončili fiaskom. „Budeme pokračovať v práci a pokúsime sa dosiahnuť konsenzuálne riešenie s našimi veriteľmi. To je jeden z našich záväzkov. Ale čo nikdy neurobíme je, aby sme hodili životy a ochranu našich ľudí do nebezpečenstva,“ dodal A. García.

Veritelia obviňujú vládu, že krízu preháňa, aby sa vyhla ďalšej platbe dlhu vo výške dvoch miliárd dolárov, ktorá je splatná 1. júla. Tá zahŕňa dlhopisy garantované ústavou. Ekonómovia varujú, že krach takého rozsahu môže spôsobiť, že Portoriko príde o napojenie na kapitálové trhy, čo situáciu krajiny pred nadchádzajúcou splátkou dlhu ešte zhorší. Väčšina zo 180 fondov môže padnúť zároveň s Portorikom (a hlavne so svojimi klientmi). Najväčšia ťarcha podľa všetkého dopadne na firmy, ktoré si portorické dlhopisy poistili na trhu s derivátmi.

5. Aký dlh má Portoriko?

Celkový dlh krajiny predstavuje 72 miliárd dolárov. Len dva americké štáty ho majú vyšší – Kalifornia a New York, ale ich počet obyvateľov a vyspelosť ekonomiky je v porovnaní s Portorikom v inej galaxii.

Navyše všetky americké štáty majú demograficky rastúci trend, kým Portoriku sa počet obyvateľov kvôli emigrácii neustále znižuje. V roku 2013 týždenník The Economist tvrdil, že priemerný podiel verejného dlhu 50 amerických štátov na príjmoch domácnosti predstavuje 3,4 percenta (Havaj má najvyšší podiel okolo 10 percent), v prípade Portorika je to 89 percent.

6. Čo by ostrovu pomohlo?

Americká vláda by mohla vyňať Portoriko z Jonesovho zákona, rozšíriť platnosť článku 9 bankrotového zákona na Portoriko a prispôsobiť požiadavky v oblasti sociálneho zabezpečenia a trhu práce úrovni produktivity na ostrove, ktoré sú momentálne ekonomickou samovraždou.

Každý z týchto krokov si vyžaduje politickú vôľu. Guvernér Portorika Alejandro García Padilla vymenoval pracovnú skupinu, ktorá má vytvoriť päťročný program obnovy rastu a fiškálnej udržateľnosti. V Kongrese ležia návrhy zákonov, ale zatiaľ sa ich nik nedotkol. Jedným z dôvodom je silný lobing veriteľov v Kongrese. V každom prípade sa o zmene zákona vážne uvažuje a mal by uzrieť svetlo sveta 10. mája.

Situácia, ktorá tak vyvoláva v krajine ešte viac chaosu a ekonomickej neistoty, nahráva do karát zrejme len právnikom veriteľov, ktorí sa už tešia na zdĺhavé súdne procesy, aby z krajiny vytiahli peniaze pre svojich klientov. Legislatívne vákuum najnovšie kritizovala na sociálnej sieti Twitter aj kandidátka na prezidenta Hillary Clinton a na riešenie patovej situácie tlačí aj prezident Barack Obama.