Porošenkova výzva a reakcia Kremľa súvisia s nedeľným incidentom, keď ruská pobrežná stráž v oblasti Kerčského prielivu použila zbrane proti trom ukrajinským vojenským plavidlám. Následne boli ukrajinské lode i všetky tri posádky zadržané.
Kremeľ považuje Porošenkovu výzvu adresovanú NATO za „súčasť provokácie krátko pred ukrajinskými voľbami.“ V Moskve to vo štvrtok vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Dodal, že postoj Moskvy k Porošenkovej výzve je negatívny.
Podľa D. Peskova už samotná otázka je zameraná na ďalšie vyvolávanie napätia, na pokračovanie v línii provokácií, ktorej podstatou sú predvolebné politické záujmy prezidenta P. Porošenka.
P. Porošenko zopakoval túto svoju výzvu v rozhovore pre štvrtkové vydanie nemeckého denníka Bild, pričom v mene svojej krajiny vyjadril nádej, že „štáty v rámci NATO sú teraz pripravené premiestniť svoje lode do Azovského mora s cieľom pomôcť Ukrajine a zaistiť bezpečnosť.“
Nemecko odmietlo
Agentúra UNIAN medzičasom citovala nemeckú vládu, ktorá výzvu ukrajinského veľvyslanca, žiadajúceho zosilniť tlak na Rusko a vyslať do Čierneho mora nemecké vojenské lode, odmietla.
Podľa nemeckej vlády sú „v súčasnosti najdôležitejšie zdržanlivosť a dialóg.“
Hovorca nemeckého ministerstva zahraničných vecí tento postoj potvrdil, keď uviedol, že „vyslanie nemeckých lodí k pobrežiu Krymu sa neplánuje,“ pretože Nemecko obe strany žiada „o zdržanlivosť a zníženie eskalácie.“
Dodal, že nemecká vláda zatiaľ nezaujala ani stanovisko k výzvam na sprísnenie sankcií voči Rusku. Debaty o takýchto sankčných opatreniach v súvislosti s krízou v Kerčskom prielive označil hovorca za predčasné. Dodal, že „sankcie nie sú vodovodný kohútik, ktorý sa otvára a zatvára podľa potreby.“
