Časopis sa do kancelárií Kongresu dostane vždy – v obyčajnej papierovej obálke ho nepripravení stážisti alebo sekretárky, ktoré otvárajú poštu, prakticky nemôžu vopred odhaliť. Tak je to už mesiac čo mesiac vyše 30 rokov.
Nie že by sa členovia Kongresu nepokúšali nevyžiadané predplatné zrušiť. Snažili sa, ale zákony stáli proti nim. V roku 1984 sa na Hustler sťažovalo 284 kongresmanov a americká pošta požiadala súd, či by bolo možné zásielky zrušiť. Ten o dva roky rozhodol, že predplatné sa nedá zastaviť.
„To, že každý člen Kongresu každý mesiac dostane Hustler, ho nijako nadmerne nezaťažuje. Členovia Kongresu nie sú nútení Hustler alebo akúkoľvek inú poštu čítať. Nedokážeme si predstaviť, že kancelárie Kongresu nemajú dostatok odpadkových košov,“ uvádzalo sa vtedy v rozsudku.
Zo strany Hustlera ide o využitie prvého ústavného dodatku. L. Flynt argumentoval, že má právo osloviť volených politikov a sudcovia s ním súhlasili. Vydavateľ to neskôr formuloval nasledovne: „Mojžiš oslobodil Židov, Lincoln oslobodil otrokov a ja chcem oslobodiť všetkých neurotikov.“
Ani po 30 rokoch sa tak počet kongresových predplatných nemení – je ich stále 535 a napriek občasnej kritike už Hustler akosi patrí k administratívnemu koloritu. „Zo strany vydavateľa ide o urážku, aj keď nie prekvapivú,“ posťažoval sa v roku 2006 republikán Jim Matheson.
Zamestnanci Kongresu sa však s pravidelnou dávkou pornografie naučili žiť a niektorí dokázali Hustler aj vynaliezavo zužitkovať. Okrem občasnej zábavy, ktorú poskytuje pohľad na niekoho, kto obálku s Hustlerom otvorí nepripravený, vznikol za tie roky aj rad ďalších nápadov. Zbierku Hustlerov raz poslali napríklad vojakovi slúžiacemu v zahraničnej misii. Oveľa častejšie však Flyntove zásielky končia ako základ kanadských žartíkov alebo ako triedený odpad.
