Na streche parížskeho Mesta architektúry a národného dedičstva sa desať zamestnancov stará o baklažány, paradajky a ríbezle na 50 metroch štvorcových s prekrásnym výhľadom na Eiffelovku a Paríž. Popri zelenine a aromatických byliniek tu rastie vždy zelený krušpán a gladioly. Okolo rastlín pestovaných v plastových vreciach na paletách zamestnanci cez obedňajšiu prestávku klebetia alebo si vymieňajú sadenice.

„Predtým bola záhradka veľmi obmedzená, bolo tu jen niekoľko exotických rastlín. Dnes to tu musí vyzerať esteticky, ale zároveň to musí prinášať úžitok, musí to byť aj odpoveď na ekologické požiadavky,“ vysvetľuje Pierre Darmet, ktorý zodpovedá za marketing v Jardins de Gally. To je francúzska firma, ktorá robí všetko okolo zakladania a udržiavania záhradiek, zelených priestorov a kvetinovej dekorácie. Navrhuje takzvané „plodné kancelárie“, kde sa spája pracovný priestor a zeleň.

„Corporate gardens“ prišli z USA, kde rozkvitli vo väčšine veľkých podnikov. V posledných rokoch sa podľa agentúry AFP rozširujú aj vo Francúzsku, kde v nich firmy vidia nástroj, ako zamestnancom spríjemniť pracovné prostredie.

„Prieskumy spokojnosti zamestnancov ukazujú, že im prítomnosť prírodného prostredia prináša väčšiu pohodu pri práci,“ ubezpečuje Darmet.

Jedna americká štúdia z roku 2011, na ktorej sa podieľala predovšetkým Oregonská univerzita, ukázala, že pracovné prostredie spojené s prírodou zvyšuje výkonnosť zamestnancov a až o desať percent znižuje ich absenciu.

Formy, ktoré si podniky zvolia, či už ide o strechu, terasu alebo celú plochu s niekoľkými tisíckami metrov štvorcových vyčlenenú na pestovanie, sa rôznia podľa toho, aké veľké sú podniky, aký priestor majú k dispozícii, ale aj podľa toho, ako sú zamestnanci ochotní starať sa o záhradu.

Pre jednu firmu na okraji Paríža pripravila Jardins de Gally globálny projekt, keď má byť z jednej lúky vytvorená vinice, majú tam byť tri včelie úle a jeden „hmyzí hotel“.

V takýchto prípadoch zabezpečujú starostlivosť profesionáli – záhradníci či včelári. Zamestnancom ponúkajú prednášky o opeľujúcom hmyze, o úľoch či o vhodných rozmeroch kríkov. „Zamestnanci sa nemusia záhrady ani dotknúť, pokiaľ nie je priamo v ich dosahu,“ hovorí Darmet.

Iné podniky sa rozhodli zapojiť zamestnancov, aby časť svojej pracovnej pauzy venovali starostlivosti o kolektívnu záhradku.

V Meste architektúry a národného dedičstva sa o záhradku stará vo svojom voľnom čase desať zamestnancov. Hoci múzeum stojí v centre Paríža, dodržiavajú sa tu zásady biopoľnohospodárstva. Úrodu si zamestnanci rozdelia a zjedia.

„Zvolili sme si ovocie a zeleninu, ktoré môžu vhodne doplniť obed,“ hovorí Matthias Thulard, bibliotekár a aktívny člen skupiny amatérskych záhradníkov. „Nikoho do ničoho nenútime, ale kto sa do starostlivosti o záhradku zapojí, už to nenechá,“ dodáva.

V Toulouse na juhozápade Francúzska sa predstavitelia jednej kliniky v centre mesta rozhodli založiť zeleninovú záhradku na streche na ploche 500 metrov štvorcových. Starať sa o ňu budú hendikepovaní, ktorí budú pestovať zeleninu do kuchyne reštaurácie pre zamestnancov kliniky.