Populizmu sa podarilo preniknúť na Západ v roku 2016, keď si Briti v referende odklepli odchod z EÚ. Zlaté časy však zažil až o tri roky neskôr, keď sa k moci dostali Donald Trump v Amerike, Jair Bolsanaro v Brazílii či Boris Johnson v Británii. Zásluhu si môže pripísať aj za vstup Hnutia piatich hviezd a Ligy do talianskej vlády, píše The Financial Times.
Vylepšený populizmus
Teraz sa zdá, že populizmus naberá opačný smer.
Johnson vydržal na poste britského premiéra menej než jedno funkčné obdobie, Hnutie piatich hviezd bude túto nedeľu v talianskych voľbách čeliť zdrvujúcej porážke aj napriek svojmu väčšinového zastúpeniu v parlamente a Bolsanara budúci mesiac pravdepodobne porazí ľavicový kandidát a bývalý brazílsky prezident Luiz Inácio Lula de Silva.
Všetci títo populisti vo svojich vládnych funkciách síce nevydržali, no na obzore sa už rysuje ich náhrada. The Financial Times má na mysli napríklad líderku talianskej krajnej pravice Giorgiou Meloniovú, ktorá má veľkú šancu stať sa prvou premiérkou v histórii Talianska.
Populizmus môže prekvitať aj po odchode Johnsona a Trumpa, konštatuje denník. V skutočnosti podľa neho prešiel akýmsi vylepšením – z divadla sa stala naozajstná administratíva.
Ľud vs. elity
Politická scéna vo všeobecnosti prijala definíciu populizmu. Jeho predstavitelia s obľubou hovoria o politickom boji „dobrých ľudí“ so „zlými elitami“. Inštitúcie, akými sú parlament či súdy, nesmú brániť vôli „ľudu“, bijú sa do pŕs populisti.
Tí z roku 2016 neboli ničím viac než televíznymi účinkujúcimi, konštatuje The Financial Times. Nemali vôbec žiadny záujem vládnuť. Ich fantázie o Brexite či Trumpovom mexickom múre narazili na realitu.
Nový typ na scéne
Nová sorta populistov sa však zdá byť z iného cesta a na vládnutí jej podľa názoru denníka skutočne záleží. Meloniová, ktorá je bývalou fanúšičkou Mussolinho, je v skutočnosti schopnou političkou, tvrdí Catherine Fieschiová, autorka knihy Populokracia.
Meloniová zahodila staré populistické fantázie Talianska o vystúpení z eurozóny a v EÚ je dokonale spokojná. Minimálne odvtedy, ako sa blok zbavil svojho prehnaného šetrenia peňazí a začal myslieť aj na talianske vrecká.
Zatiaľ čo Trump s Johnsonom nariekali o „hlbokom štáte“, Meloniová bude s ostatnými talianskymi stranami a byrokratmi spolupracovať, aby sa jej podarilo presadiť pravicovú agendu, tvrdí Fieschiová.
Budúcnosť populizmu
Najdominantnejšie krídlo populizmu samé seba v súčasnosti označuje za „národný konzervatizmus“. Tradičné stredopravé strany si nie sú isté, či proti nim bojovať alebo sa k nim pridať.
Aj napriek tomu, že sa populistom darí, tak podľa denníka prišli o myšlienky stredného politického prúdu, ktoré v roku 2016 zastávali. Vo verejných diskusiách vtedy riešili hlavne migračnú krízu, džihádistov či skorumpované elity.
Ak populisti nebudú schopní vyhrať slobodné voľby, tak ich ešte stále môžu zmanipulovať, tak ako maďarský premiér Viktor Orbán, alebo si ich ukradnúť, tak ako to avizuje Bolsanaro, uzatvára The Financial Times.
Ďalšie dôležité správy
