Taliansko sa opäť ocitlo v kríze a nikoho to tentokrát neprekvapuje, píše Bloomberg. Populistické zemetrasenie v roku 2018 prinieslo do krajiny politický cyklus, ktorý sa skončil rovnako ako sa aj začal – šokom pre systém a výkyvmi na trhu.
Krízu odštartoval líder Hnutia piatich hviezd Giuseppe Conte, ktorý inicioval rozpad koalície. Posledný klinec do rakvy talianskej politiky prišiel od lídra Ligy Mattea Salviniho, ktorý sa zdržal hlasovania o vyslovení dôvery Mariovi Draghimu.
Cez extrémy cesta nevedie
Iróniou je, že obaja muži boli členmi koalície, ktorá v roku 2018 pod prísľubom oživenia politiky spojila Ligu a Hnutie piatich hviezd. Tento experiment však úplne zlyhal. Taliani teraz musia pochopiť, že ak si do svojich kľúčových inštitúcií vpustia extrémy, tak to nebude o nič účinnejšie než tradičná politika.
Populistickému experimentu je koniec
Niet pochýb, že mandát súčasnej vlády sprevádzali neustále vnútorné konflikty, podrazy a osobné machinácie. Paradoxne ich nemali na svedomí jej nepriatelia, ale ľudia, ktorí v roku 2018 prisľúbili, že národné záujmy majú pred agendou strán prednosť.
Posledné štyri roky zmietali talianskou politickou scénou obrovské ideologické výkyvy, ktoré voličov nahnevali a zmiatli.
Draghi mal predstavovať akúsi pauzu od nestability, ktorá v krajine vládla, no zlá politika, ktorú zasial populizmus, má hlboké korene. Taliansko čaká drsná volebná kampaň, konštatuje Bloomberg a dodáva, že bude zaujímavé ju sledovať.
Volanie po zmene
Krajina konečne nemá svoje problémy na koho zhodiť. Neexistuje žiadny vonkajší nepriateľ, na ktorého by mohla ukázať prstom, a musí uznať, že si tentokrát za všetko môže sama.
Skôr či neskôr sa Taliansko bude musieť začať sústrediť na hospodárstvo. To sa však stane iba vtedy, ak Taliani dajú svojím hlasovaním jasne najavo, že sa populistický experiment skončil a krajina potrebuje serióznu vládu. Človek predsa nemôže dať voľnú ruku tým istým politikom, ktorí krajinu dostali do stavu, v ktorom je teraz, uzatvára Bloomberg.