Menej zaťažujú prírodu a netreba ich dovážať z cudziny ako zemný plyn či ropu. To zabezpečilo obnoviteľným energiám z biomasy, vody, vetra a slnka popularitu aj na Slovensku. Hoci pri súčasnej úrovni ľudských vedomostí nemôžu plne nahradiť bežne používané fosílne palivá, aspoň odďaľujú čas ich vyčerpania. Keď sa nielen v tuzemsku, ale aj po celej už tradične zelenej Európskej únii spúšťali prvé obnoviteľné zdroje, boli všetky vítané ako prospešné novinky. No čím viac stúpa ich význam v energetickom mixe, tým viac oponentov sa objavuje. Obnoviteľné zdroje prechádzajú sitom. Niektorým sa udeľuje úplná stopka, iné napredujú ďalej len v zúžených mantineloch.
Aj na Slovensku najskôr začali úrady upozorňovať, že slnečné a veterné elektrárne svojou nevyváženou a vopred neodhadnuteľnou výrobou ohrozujú stabilitu sietí. Neskôr pribudol argument, že nie je dobré, ak sa za odpadovú biomasu zamieňa aj priveľa dreva vhodného na výrobu papiera či nábytku alebo agrárnych surovín na produkciu potravín. Najnovšie úradníci brzdia obnoviteľné zdroje aj preto, že väčšina je drahšia ako energie z fosílnych palív. Nepáči sa im ani to, že najviac na nich zarábajú silní finanční investori, ktorí do nástupu tohto biznisu s pôdou či vodnými zdrojmi nič nemali. Preto chystajú opatrenia.
Lacnejšie a pre vidiek
„Naším cieľom pre budúcnosť je, aby obnoviteľné zdroje nezvyšovali koncové ceny energií pre spotrebiteľov. Ide nám aj o to, aby na nich zarábali hlavne farmári a iní podnikatelia úzko spätí s rozvojom vidieka, nie iba finanční investori,“ hovorí Juraj Novák, hlavný štátny radca na odbore energetickej a surovinovej politiky energetickej sekcie slovenského ministerstva hospodárstva. Štát podľa neho nemá žiadny problém a, naopak, víta, ak sa rozvíja výroba tepla z dreva či geotermálnych prameňov. Lebo je cenovo porovnateľná a v niektorých prípadoch aj lacnejšia ako výroba tepla zo zemného plynu. Pri štarte takýchto projektov môže dokonca podnikateľ získať na konverziu teplárne z plynu na drevo či na vyhĺbenie podzemných vrtov podporu z eurofondov. Problém podľa neho je, že takmer celá elektroenergetika na báze obnoviteľných zdrojov produkuje drahšiu elektrinu ako tuzemské jadrové či uhoľné elektrárne. Elektrárni na drevo či slnko nestačí malé postrčenie na začiatku vo forme eurofondov, ale štát pre ne musel zagarantovať až 15-ročný výkup elektriny za ceny niekedy aj niekoľkokrát vyššie, ako je cena trhová. Tá predstavuje 55 eur za megawatthodinu. Do tejto ceny sa zmestí iba elektrina z veľkých vodných elektrární. Elektrina z vetra je v zmysle štátom garantovaných cien drahšia o tretinu. Z malých vodných elektrární o vyše dve tretiny. Elektrina z dreva a agrárnych odpadov je zhruba na vyše dvojnásobku a z geotermálnych prameňov a slnka dokonca na vyše trojnásobku. A to pred pred viac ako dvoma rokmi bola solárna elektrina až na vyše sedemnásobku trhovej ceny. Ibaže potom prišlo k jej rýchlemu skresaniu. „Drahý solárny biznis začali vlády brzdiť, a tak výrobcovia panelov museli vypredávať hromadiace sa skladové zásoby a ešte viac panely zlacnel aj nástup čínskych výrobcov,“ hovorí J. Novák a dodáva, že väčšie šance dostanú v budúcnosti len lacnejšie obnoviteľné zdroje.
Zaťaž stúpa
„Obnoviteľné zdroje sú tým, ako zvyšujú koncové ceny elektriny, doslova nešťastím,“ zdôrazňuje Jozef Holienčík, predseda slovenského Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Predvlani tvorili podľa neho doplatky za obnoviteľné zdroje a za ťažbu hnedého uhlia v tuzemských baniach spolu len štyri eurá z koncovej ceny elektriny. Vlani takmer sedem eur. A tento rok je to už 14 eur. Z priemernej ceny elektriny pre konečných spotrebiteľov na úrovni zhruba 140 eur za megawatthodinu tak už tieto doplatky tvoria celú desatinu. Ťažba uhlia pritom hore nešla. No po slovenských poliach vyrástli v posledných dvoch rokoch mnohé slnečné elektrárne s celkovým výkonom 507 megawattov. Tieto zdroje tvoria zhruba len jeden a pol percenta tuzemskej výroby elektriny, ale vplyv na ceny majú oveľa výraznejší.
„Chápem, že do rozvoja obnoviteľných zdrojov energií nás tlačí aj celková energetická politika EÚ, ale takéto záväzky sú nešťastné. O to viac, že náš energetický mix s vysokou prevahou jadrových a vodných elektrární ovzdušie veľmi nezaťažuje,“ tvrdí J. Holienčík. Predpokladá, že v nasledujúcich rokoch sa už vplyv obnoviteľných zdrojov na koncové ceny výrazne zdvíhať nebude. V dôsledku blokácií drahších zdrojov.
Privreté koryto
Po počiatočnom boome štát už vlani radikálne stopol hlavne slnečné elektrárne. Nariadil, že sa môžu stavať už len na strechách budov, aj to len do výkonu sto kilowattov. Teda žiadne panelmi zapratané polia s výkonmi na úrovni niekoľkých megawattov. „Nič na tom meniť neplánujeme. Na voľné plochy už nikoho púšťať nebudeme, lebo inštalovaný výkon takýchto elektrární presiahol naše predpoklady a navyše solárna elektrina je stále drahá,“ upozorňuje J. Novák.
Pravda, k stopnutiu prišlo až po tom, čo mnohí investori na solárnom boome poriadne zarobili. Pôvodne ÚRSO mal cenu na výkup takejto elektriny nastavenú až skoro na 450 eur za megawatthodinu. Aj keď sa potom táto cena znižovala, ešte do vlaňajšieho leta, keď sa uzatvárali posledné veľké solárne projekty, stále platila cena 385 eur za megawatthodinu solárnej elektriny. Predchádzajúci minister hospodárstva Juraj Miškov ÚRSO skritizoval, že sa pričinil o to, aby sa solár stal pre mnohých investorov ľahkým biznisom.
J. Holienčík však oponuje, že jeho úrad sa práve naopak snažil čo najrýchlejšie zmeniť legislatívne pravidlá, ktoré ho obmedzujú pri úprave garantovaných cien. Podľa neho pre obnoviteľné zdroje štandardne platí, že ceny sa dajú meniť iba raz ročne. A aj to s nimi môže ÚRSO za trojročné obdobie v kumulatíve pohnúť len o desať percent. „Aspoň pre solár sme sa my sami snažili v parlamente dosiahnuť čo najrýchlejšie výnimku, aby sme týmto obmedzení neboli. Hneď, ako sa nám to podarilo, išli sme po jeho cenách veľmi razantne,“ hovorí J. Holienčík. Úrad si takto uvoľnil ruky až predvlani, keď najprv stiahol cenu pre solárnu elektrinu na už spomenutých 385 eur za megawatthodinu, od vlaňajšieho leta išla na 260 eur a od začiatku tohto roku je na 195 eurách. „S tým, čo sa už skôr postavilo, veľa neurobíme, ale ďalšie inštalácie na strechách už majú nižšie ceny,“ hovorí J. Holienčík.
Okrem ceny je ďalším dôvodom zabrzdenia slnečných elektrární aj to, že zaťažujú siete nerovnomernou dodávkou elektriny podľa toho, aký nerovnomerný je slnečný svit.
Pre premenlivé fúkanie vetra sú na Slovensku stále raritou aj veterné elektrárne. Tie sa v krajine postavili len s celkovým výkonom troch megawattov. Štát výstavbu väčších doteraz blokuje a nevydáva žiadne nové povolenia aj napriek tomu, že veterné zdroje produkujú elektrinu výrazne lacnejšie ako slnečné zdroje, ktorým štát popustil uzdu oveľa viac. „Vietor je však ešte oveľa premenlivejší ako slnečný svit, preto sú veterné elektrárne pre stabilitu sietí rizikovejšie,“ vysvetľuje.
Spravodlivé súťaže
Množstvo investorov má podľa neho na území Slovenska pripravené projekty veterných elektrární s celkovým výkonom až okolo jeden a pol tisíca megawattov. A čakajú, či štát povolí ich budovanie aspoň v rozsahu pár stoviek megawattov. Lebo staršie vládne analýzy uvádzali, že okolo 300 megawattov veterných elektrární sieťam neublíži. Kedy a či vôbec príde k vydávaniu povolení, J. Novák povedať nevie. Už minulé vedenie jeho ministerstva vyhlásilo, že ak sa aj uvoľní veterná energetika, po prvýkrát sa nebudú povolenia vydávať bez súťaže. V pláne boli aukcie na veterné elektrárne, v ktorých štát povie len, aký celkový výkon povoľuje. A investori budú musieť medzi sebou súťažiť ponukami, komu stačia čo najnižšie výkupné ceny. O úspechu tak rozhodne efektívnosť. Či si aukcie zoberie za svoje aj nová vláda, zatiaľ ministerstvo nespresňuje.
V každom prípade je uvoľnenie veterných elektrární otázne, lebo tuzemské siete aj tak ohrozuje elektrina zo severonemeckých veterných a slnečných elektrární. Nemci ich nemajú dostatočne prepojené s priemyselne silným juhom krajiny, preto nimi vyprodukovanú elektrinu tlačia aj cez Poľsko a Slovensko na Balkán. Vlani tak medziročne vzrástol transport elektriny cez Slovensko o 80 percent. „Na pôde EÚ musia prebehnúť veľké diskusie, aké opatrenia treba prijať, aby Nemecko problémy so svojimi nedostatočnými sieťami neprenášalo na susedov,“ hovorí J. Novák.
Okrem slnečných a veterných elektrární ministerstvo žiadne veľké perspektívy nevidí ani v rozvoji výroby elektriny z geotermálnych prameňov. „Vznikne najviac tak pár megawattov. Lebo je to investične náročné a teplota geotermálnej vody na výrobu elektriny je dostatočná len v málo lokalitách. Naše geotermálne vody sú konkurencieschopné len vo výrobe tepla,“ upozorňuje J. Novák. Ani investori sa do tejto oblasti netlačia, lebo vybudovanie geotermálnej elektrárne trvá oproti iným zdrojom oveľa dlhšie — tri až štyri roky. Za ten čas by sa mohlo ľahko stať, že ÚRSO výraznejšie zmení výkupné ceny pre geotermálnu elektrinu.
Lacnejší bratia
Pre nižšie ceny elektriny i vďaka bezproblémovej regulácii dodávok do sietí štát viac víta, keď sa stavajú elektrárne na drevo či slamu, malé vodné elektrárne a bioplynové stanice na výrobu elektriny z agrárnych odpadov. Hoci aj tieto zdroje majú svoje neduhy.
V krajine už stoja elektrárne na drevo s celkovým výkonom 54 megawattov a drevnú štiepku ako menšiu prímes spaľujú aj niektoré veľké uhoľné elektrárne. No týmto spôsobom tento značne dotovaný biznis berie surovinu malým mestským teplárňam, ktoré bojujú o svoje miesto na trhu s plynovými teplárňami. „Radšej vidíme, keď drevo končí v teplárňach namiesto veľkých elektrárni. Tomu prispôsobíme aj naše budúce opatrenia,“ tvrdí J. Novák.
Štát nemá problém ani s malými vodnými elektrárňami, ktoré sa začali budovať v krajine už pred desiatkami rokov a dnes majú celkový výkon 59 megawattov. Popri vyše 630 megawattoch veľkých vodných elektrární. Teraz prichádza nová vlna malých vodných elektrární. Vlani štát schválil koncepciu ďalších vhodných riečnych profilov a štátny Slovenský vodohospodársky podnik ako správca vodných tokov len minulý mesiac vydal povolenia 17 investorom, ktorí postavia nové zdroje s celkovým výkonom 13 megawattov. „Odhadujeme, že do roku 2020 pribudnú malé vodné elektrárne s výkonom do sto megawattov,“ predpovedá J. Novák.
Štát vidí budúcnosť aj v budovaní bioplynových staníc, ktoré vyrábajú elektrinu a teplo z vyhnívania rastlinnej siláže či hnojovice. Ešte pred dvoma rokmi ich bolo len zopár s celkovým výkonom dva megawatty. K záveru vlaňajška sa postavili desiatky ďalších a výkon v bioplyne stúpol na 39 megawattov. I keď štátu sa nie veľmi páči, že nejde o menšie bioplynové stanice farmárov, ale pribúdajú skôr väčšie zdroje, ktoré stavajú finanční investori a z fariem len nakupujú odpady. Výsledkom je, že kým v Nemecku priemerná výkonnosť bioplynových staníc dosahuje 300 kilowattov, na Slovensku je to vyše 800. Práve takéto väčšie stanice produkujú až priveľa tepla na to, aby preň vedeli na vidieku nájsť dosť odberateľov. Veľa tepla vypúšťajú len tak do vzduchu. Vlani voči tomu štát zakročil tým, že bioplynové stanice musia zužitkovať najmenej polovicu svojho odpadového tepla. Inak sa im zníži výkupná cena na zelenú elektrinu takmer o tretinu. Jasný signál, že menšie stanice si majú stavať farmári, ktorí by teplo vedeli upotrebiť vo vlastných maštaliach či skleníkoch.
Veľkých investorov chce štát skôr vidieť v biometáne. Ide o nový biznis, keď koncovkou bioplynovej stanice nie je generátor na výrobu elektriny, ale čistiace zariadenie na produkciu čistého biometánu. Ten má rovnaké vlastnosti ako zemný plyn, a tak sa môže vháňať do celoštátnej plynárenskej siete. Aj tento biznis štát zvýhodňuje, lebo metán je zhruba o polovicu drahší ako plyn. Záujem väčších investorov oň je vítaný, lebo aj tá najmenšia biometánová stanica sa dá postaviť za zhruba šesť či sedem miliónov eur. Na to farmy nemajú.
Bruselské percentá
Práve biometán a malé vodné elektrárne, ale hlavne výroba tepla z dreva i slamy majú byť podľa J. Nováka v budúcnosti ťahúňmi rozvoja obnoviteľných zdrojov na Slovensku. V súčasnosti krajina obnoviteľnými zdrojmi kryje zhruba 11 percent spotreby energií. Zabezpečujú to v rozhodujúcej miere veľké vodné elektrárne a teplárne na drevo. A k nim sa ešte v dosť významnej miere pripojili aj solárne elektrárne a tiež biopalivá do motorových palív z obilnín i olejnín. Tie sa prilievajú do nafty a benzínov v štvorpercentnom pomere.
Slovensko sa EÚ zaviazalo, že do roku 2020 zdvihne krytie svojich energetických potrieb z obnoviteľných zdrojov na 14 percent. Celá únia síce má toto krytie do daného obdobia nastavené na 20 percent, ale každá krajina prispieva podľa svojich reálnych možností. Švédsko chce do roku 2020 podiel obnoviteľných energií posunúť na 49 a Fínsko na 38 percent. Český, poľský i maďarský záväzok je zhruba podobný ako slovenský. „Máme to rozbehnuté tak, že našich 14 percent by sme mali splniť a možno o jedno percento aj prekročiť,“ uzatvára J. Novák.
Okrem toho sa v biznise s obnoviteľnými zdrojmi čaká aj na to, ako štát dotiahne koncepciu jediného celoštátneho výkupcu zelenej elektriny. Dnes ju za štátom garantované ceny musí vykupovať trojica rozvodných podnikov s majoritnými privátnymi vlastníkmi. „Chceme vytvoriť jediného výkupcu. Tak je to aj v mnohých iných krajinách,“ informuje J. Novák.
Národné ciele na podiely obnoviteľných zdrojov energií
(% na celkovej spotrebe energií)
PRAMEŇ: Európska komisia
Staré hriechy
Úrad ide po podvodoch
S napätím sa v solárnom biznise očakáva, kam až povedú prešetrovania možných podvodov pri zneužívaní systému garantovaných cien. Vlani v lete, keď sa menila cena na solárnu elektrinu z 385 na 260 eur, mali byť podvodne skolaudované niektoré nedokončené zdroje. Len aby mohli využívať ďalších 15 rokov vyššie ceny. Prokuratúra sa už zaoberá prípadmi z okolia Brezna. No mohlo k tomu dochádzať aj v okolí Michaloviec, Komárna či Nového Ruskova. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví teraz kontroluje dokonca všetky solárne zdroje v krajine. „Ak zistíme, že došlo k podvodom, bude to viesť k odňatiu práva využívať systém garantovaných cien,“ hovorí J. Holienčík. Kontroly jeho úradu majú byť uzavreté do konca júla.
Pokračovať bude aj tlak úradu na ceny. Od leta tohto roku chce cenu pre solárnu elektrinu stiahnuť na 119 eur za megawatthodinu a od začiatku budúceho roku čaká aj elektrinu z bioplynu zhruba deväťpercentné zníženie. Zároveň úrad od začiatku budúceho roku chce výrazne zvýšiť aj cenu pre elektrinu zo slamy. Z doterajších 122 až na 171 eur za megawatthodinu. Okrem zlacňovania niektorých technológií totiž musí prihliadať aj na cenu využívaných palív. A práve cenu slamy na Slovensku výrazne dvíhajú výkupcovia z Rakúska.
Článok vyšiel v aktuálnom vydaní týždenníka TREND 18/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
Foto - Maňo Štrauch
