Minimálne od čias Thomasa Malthusa sa začali objavovať teórie, obávajúce sa exponenciálneho rastu ľudskej populácie, ktorý narazí na limity. Britský učenec na konci 18. storočia predpovedal, že počet ľudí bude rásť, až kým nepresiahne produkciu potravín. Nasledovať bude hladomor a pridružené kalamity.
Práve v časoch, keď T. Malthus svoje dielo publikoval, globálna populácia presiahla miliardu. Pritom sa odhaduje, že ešte v 10. storočí pre naším letopočtom žilo na svete iba niečo vyše štyroch miliónov jedincov. Čoskoro nato sa rast populácie zmenil na exponenciálny. Druhá miliarda ľudí prišla v roku 1928, tretia o 32 rokov neskôr, štvrtá o 15 rokov neskôr a ďalšie štyri nasledovali zhruba každú novú dekádu, až na súčasných osem miliárd.
Nečudo, že obavy o vyplienenie planéty na konci minulého storočia rýchlo nabrali na aktuálnosti. Situáciu vedci nazvali „populačnou bombou“. Tomu je však koniec a paradigma sa začína otáčať. Populácia v mnohých krajinách sveta sa prudko zmenšuje. Mnoho súčasných rozvinutých štátov vrátane Slovenska bude mať o polstoročie populáciu menšiu o tretinu až polovicu. Následky budú obrovské.
Krajiny, ktoré sa zmenšia o polovicu
Minulý týždeň sa objavili nové štatistiky vývoja talianskej populácie. Počet narodených detí v roku 2023 klesol na najnižšiu úroveň od zjednotenia krajiny v roku 1861. Pôrodnosť sa prepadla na úroveň 1,2 dieťaťa na ženu, čo je hlboko pod potrebou stabilnej populácie, teda 2,1 dieťaťa.
Prepad pôrodnosti sa pritom za posledných 15 rokov výrazne zrýchlil, keď klesla o tretinu. Tým, že počet úmrtí je takmer dvojnásobný ako počet narodení, za posledných desať rokov Taliansko stratilo populáciu o veľkosti svojho druhého najväčšieho mesta Milána. V priebehu najbližších 25 rokov príde o ďalších desať percent populácie, hovoria posledné odhady.
V Japonsku je situácia podobná. Vlani tam počet novonarodených detí klesol na najnižšiu úroveň v histórii. Spolu s tým klesá počet sobášov, ako aj žien v plodnom veku. „Nasledujúcich približne šesť rokov do roku 2030, keď bude počet mladých ľudí rapídne klesať, bude poslednou šancou tento trend zvrátiť,“ obáva sa premiér Fumio Kišida. Súčasný trend nazval „najvážnejšou hrozbou, ktorej krajina čelí“. Do 50 rokov by mala populácia poklesnúť o 30 percent.
V jednej z najhorších pozícií na svete je Južná Kórea. Počet narodených detí na ženu tam klesol na 0,72, pričom ešte v roku 2015 bol 1,24. Južná Kórea je príkladom krajiny, kde ani nákladná štátna politika na podporu zvýšenia populácie nepomohla. Očakáva sa, že do konca storočia sa populácia krajiny scvrkne na polovicu. Podobný scenár sa očakáva aj v Taliansku a Japonsku.
Záujem o deti klesá
Dôvodov je viacero. Čoraz viac žien sa obáva, že dieťa im zabráni v kariérnom raste. „Mať dieťa je na mojom zozname, ale sú tu možnosti kariérneho rastu, a nechcem, aby ma niekto obišiel,“ pre Reuters zdokumentovala myslenie vrstovníčok 34-ročná manažérka.
Minulý rok Lyman Stone, demografický ekonóm a vedúci pracovník kanadského think-tanku Cardus, zverejnil štúdiu, podľa ktorej sú konkurenčné priority, ktoré najviac narúšajú pôrodnosť mladých žien, túžby osobnostne rásť a sústrediť sa na kariéru. Navyše, čím viac sú ženy finančne zabezpečené, tým menej cítia potrebu partnerstva.
Zároveň výrazne narástli náklady na výchovu detí a čas, ktorý im rodičia venujú. Kým v roku 1965 matky v rozvinutých krajinách trávili aktivitami so svojimi deťmi hodinu denne, v roku 2018 to už boli tri hodiny, v Južnej Kórei dokonca štyri.
Strata kariéry, príjmu aj voľného času je niečo, s čím sa mnohí rodičia nevedia vyrovnať. Kým v roku 1993 až 61 percent Američanov povedalo, že deti sú dôležitou súčasťou ich životného naplnenia, momentálne je to iba 26 percent, tvrdí Pew Research.
V neposlednom rade klesá aj záujem o sex. Analýza General Social Survey z roku 2020 odhalila vyššiu mieru sexuálnej nečinnosti medzi skupinou súčasných mladých ľudí ako medzi ich predchodcami narodenými v 70. a 80. rokoch. Podiel 18- až 24-ročných mužov, ktorí uviedli, že v minulom roku nemali žiadnu sexuálnu aktivitu sa zvýšilo z 19 na 31 percent. Navyše počet mladých žien, ktoré sa definujú ako LGBT vzrástol zo 16 na 31 percent.
Zmeny sa nedejú len v osobnej rovine, ale aj zdravotnej. Za posledných 50 rokov klesol počet spermií muža v priemere o polovicu. Rovnako sa zvýšil počet spontánnych potratov. Mnohí z toho vinia okrem životného štýlu aj toxíny, ktoré narúšajú hormonálny systém.
Zlyhaná politika podpory pôrodnosti
Medzi rokmi 1980 až 2019 rozvinuté krajiny strojnásobili finančnú podporu na detské prídavky, materské dovolenky či iné politiky na podporu pôrodnosti. Tá však napriek tomu klesla z úrovne 1,85 na 1,53.
Podpora pôrodnosti zlyhala všade. Maďarsko napriek štedrému systému zaznamenalo minulý rok historicky najmenší počet narodených detí. Podobne je na tom aj rovnostárske Fínsko či Južná Kórea, ktorá vyplácala štedrý detský bonus. Dáta ukazujú, že existuje iba minimálna súvislosť medzi výdavkami podporujúcimi rodiny a pôrodnosťou. Rozhodnutie o tom, či bude mať žena deti, je omnoho komplexnejšie ako finančná podpora štátu.
Populačný kolaps
Nejaký čas bude výpadok rastu populácie rozvinutých krajín zachraňovať osem štátov. Do roku 2050 až polovicu rastu zabezpečí Konžská demokratická republika, Egypt, Etiópia, India, Nigéria, Pakistan a Filipíny. Nebude to však nadlho. Už teraz viac ako polovica svetovej populácie žije v krajinách, kde je plodnosť pod kritickými 2,1 deťmi na ženu.
Odhady inštitútu CEPAM patriacej pod Európsku komisiu naznačujú, že svetová populácia dosiahne vrchol tesne pod úrovňou desať miliárd ľudí okolo roku 2070. K podobnému záveru dospel aj Institute for Health Metrics and Evaluation, ktorý vidí vrchol populácie v roku 2064.
Kým si planéta oddýchne, ekonomika bude zažívať krušné časy. Veľká časť rozpočtových výdavkov sa presunie na penzie a zdravotné systémy, ktoré budú starnúci voliči čoraz viac preferovať. Budú však míňať aj zo svojich úspor a súčasné obdobie „nadbytku úspor“ sa skončí.
Následkom by podľa ekonómov mala byť trvalo vyššia inflácia, ako aj vyššie úrokové sadzby. Ekonomický rast sa spomalí. Otázkou bude, či túto fiškálnu skúšku vydržia zadlžené verejné rozpočty, ktoré ani nekalkulujú s očakávaným nárastom implicitných záväzkov v budúcnosti.
Aj to je jeden z dôvodov, prečo Elon Musk uviedol, že „populačný kolaps je potenciálne najväčším rizikom pre budúcnosť civilizácie“. Stačilo pár dekád a situácia na Zemi sa kompletne zmenila.
