Predaj emisných kvót pod taktovkou ministerstva životného prostredia, pri ktorom Slovensko prišlo o desiatky miliónov eur, dostáva konkurenta. Tentoraz nejde o predaj aktív, ale nákup služieb. Tri veľké štátne teplárenské spoločnosti – v Martine, Zvolene a Žiline – sa zbavia environmentálnych záťaží na účet daňovníkov.
Ministerstvo zaplatí počas nasledujúcich šiestich rokov za odvoz a likvidáciu popolčeka a škvary z odkalísk teplární vyše 85 miliónov eur. Do súťaže sa prihlásili traja záujemcovia, no dvaja boli pre nedostatky v technickej spôsobilosti vylúčení. Hoci najlacnejšia ponuka bola o vyše 27 miliónov eur nižšia než tá, s ktorou vyhrala firma Esco Krupina. Predsedom vlády avizované šetrenie vo verejnom obstarávaní sa opäť nekoná.
Štátna pomoc
Verejnú súťaž vyhlasoval štátny Slovenský vodohospodársky podnik – je v pôsobnosti rezortu životného prostredia – ešte vo februári. Krupinská spoločnosť Esco si v tendri zapýtala 113 eur za odstránenie a likvidáciu tony popolčeka. Ponuky podali ďalšie dve firmy: A.S.A., odštepný závod Žilina, za 140 eur za tonu a združenie firiem Remas Servis a N-Trading za 77 eur za tonu.
Oboch súťažiacich obstarávateľ vylúčil pre nesplnenie podmienok účasti.
Podľa konateľa N-Tradingu Viktora Suchu bola firma vylúčená pre formálne nedostatky. Slovenský vodohospodársky podnik vysvetlil vylúčenie dvoch uchádzačov zo súťaže až po uzávierke TRENDU.
Podľa vodohospodárskeho podniku vylúčili ponuku spoločnosti Remas preto, že firma nepredložila zoznam zmlúv o likvidácii popolčeka za obdobie troch predchádzajúcich rokov. A tiež nemala odborný posudok vo veci odpadov. Lenže Remas nešiel do súťaže sám. V. Sucha v mene partnerského N-Tradingu povedal, že podmienku odvozu a likvidácie 60-tisíc ton popolčeka splnili. Spoločnosť Remas sa k súťaži vyjadrovať nechcela.
Podľa vodohospodárov druhý účastník súťaže, firma A.S.A., nesplnila podmienky určujúce predkladanie ponuky a tiež obsah a zloženie ponuky. Vo všetkých bodoch súťažných podmienok. „Doklady, ktoré predložil uchádzač, nesplnili náležitosti požadované podľa zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení neskorších zákonov v znení niektorých predpisov,“ stojí v stanovisku vyhlasovateľa súťaže. Cenový rozdiel medzi ponukou Esco Krupina a vylúčenej ponuky Remasu a N-Tradingu je viac ako 27 miliónov eur.
Tony pred cenou
Rozhodujúce kritérium pri súťaži mala byť najnižšia cena. No úspešný uchádzač musel v rámci technickej spôsobilosti zároveň preukázať, že v rokoch 2006 až 2008 odviezol a zlikvidoval rovnaký alebo porovnateľný odpad v celkovom objeme minimálne 60-tisíc ton. Viacero opýtaných firiem, ktoré majú skúsenosti s likvidáciou odpadu, povedalo, že do súťaže ani nešli. Túto podmienku nevedeli splniť.
Víťazné Esco odstránilo a zlikvidovalo v požadovanom období 65-tisíc ton popolčeka a škvary. Konateľ firmy Peter Kohút si na rozhovor čas nenašiel, vyžiadal si otázky písomne. Firma sa podľa neho zaoberá likvidáciou a odstraňovaním popolčeka z teplární od roku 2005. „Uvedené služby sme v priebehu rokov 2005 až 2008 poskytovali spoločnosti Zvolenská teplárenská. Objem poskytnutých služieb vždy zodpovedal požiadavkám odberateľa,“ napísala firma v stanovisku.
Zvolenská teplárenská spoluprácu potvrdila. Podľa jej generálneho riaditeľa Júliusa Jankovského im Esco odváža popolček z odkaliska od roku 2005. Podľa internetového výpisu z Obchodného registra SR Esco Krupina podniká v oblasti nakladania s iným než nebezpečným odpadom od konca roku 2007.
Predchádzajúca likvidácia popolčeka nebola jediná podmienka v súťaži. Uchádzač musel okrem iného spolu s ponukou predložiť stanovisko ministerstva životného prostredia k jeho návrhu zmluvy. Rezort sa mal vyjadriť k záverom a odporúčaniam odborného posudku podľa zákona o odpadoch. Samo ministerstvo tak mohlo zasahovať do súťaže, ktorú vyhlasoval štátny podnik v jeho pôsobnosti.
Rastislav Kohút – brat konateľa víťaznej firmy – je podľa internetovej stránky mesta Krupina mestský poslanec za Smer-SD. Vo firme bol podľa vlastných slov iba zamestnanec a dnes v nej nepracuje. Podľa internetového výpisu z obchodného registra bol v rokoch 1998 až 2000 aj spoločníkom a až do roku 2005 i konateľom. Tržby firmy sa v rokoch 2006 až 2008 (po prepočítaní konverzným kurzom) pohybovali okolo troch miliónov eur ročne. Po získaní zákazky od Slovenského vodohospodárskeho podniku sa na nasledujúcich šesť rokov zvýšia niekoľkonásobne.
Odpadového popolčeka sa chce zbavovať aj Košická teplárenská. V súčasnosti robí verejnú súťaž. Predpokladaná hodnota zákazky na odstránenie 65-tisíc ton popolčeka je 3,3 milióna eur. Teda necelých 51 eur za tonu. Uchádzač musí preukázať odber a likvidáciu minimálne 50-tisíc ton popolčeka od začiatku roku 2007. V tomto prípade medzi podmienkami technickej spôsobilosti nie je nutnosť priložiť stanovisko envirorezortu. Na otázku, prečo štát neobstarával rovno aj pre Košice, vyhlasovateľ súťaže odpovedal, že košická tepláreň je viac vzdialená od ostatných.
Verejnoprospešný podnik
Zákazku z verejných zdrojov za viac ako 85 miliónov eur si TREND všimol koncom februára. No pri zisťovaní podrobností narazil na mlčanie. Vodohospodársky podnik bol ochotný, no nezodpovedal všetky otázky. Jeho šéf Peter Nemčok ešte v marci vyjadril pochybnosti, či vôbec majú taký projekt robiť. Dal si vypracovať posudok od právnickej kancelárie, z ktorého podľa neho vyplynulo, že ministerstvo môže dať podriadenej firme takú úlohu. S konkrétnejšími otázkami o realizácii mal problém: „Neviem, odkiaľ chce ministerstvo zobrať peniaze, neviem, z čoho to chcú financovať.“
Na podrobnosti sa TREND prezvedal aj na ministerstve životného prostredia. No rezort na otázky neodpovedal, nikto sa nechcel na túto tému osobne rozprávať. Len poradca ministra Michal Krnáč poslal písomné stanovisko. „Likvidácia popolčeka a škvary z odkalísk teplárenských spoločností v Martine, Zvolene a Žiline bola zaradená medzi prioritné projekty rezortu na roky 2009 až 2011,“ stálo v ňom. Dôvod výberu realizátora projektu má byť ten, že projekt spadá medzi verejnoprospešné činnosti, ktoré má mať na starosti Slovenský vodohospodársky podnik. Pri rozhodovaní malo pomôcť aj to, že priama podriadenosť firmy ministerstvu umožňuje „dôslednú kontrolu realizácie projektu“.
TREND sa na tender pýtal s odstupom času opäť. Po viacerých urgenciách prišlo rovnaké stanovisko ako pred pol rokom. Doplnené o informáciu, že „z dôvodu vytvorenia rozpočtového priestoru na realokáciu výdavkov na udržanie hospodárskeho rastu a zamestnanosti SR“ nedostane v tomto roku štátny podnik na tento projekt žiadne peniaze z materského úradu. S inými podobnými projektmi ministerstvo nepočíta.
Žilinská spojka
Podľa vlastností wordového dokumentu marcové aj augustové stanovisko štátneho úradu vypracoval Michal Krnáč. Podľa tlačového odboru ministerstva má tento právnik s rezortom uzavretú príkaznú zmluvu, na základe ktorej plní úlohy poradcu ministra. V zoznamoch advokátskej komory sa objavuje iba jeden právnik s týmto menom. A ten sedí v orgánoch desiatok firiem. Niektoré z nich sú blízke šéfovi Slovenskej národnej strany Jánovi Slotovi.
Jeho meno sa spomínalo aj v súvislosti s predajom športovej haly v Žiline na Bôriku spred troch rokov. Krátko pred odchodom zo žilinskej radnice J. Slota predal športovú halu spoločnosti Antrade, kde bol konateľom Michal Krnáč. „Naša advokátska kancelária bola oslovená klientom, ktorý mal záujem o kúpu veľkého realitného celku v Žiline. Nie je to teda tak, ako to bolo medializované, že my sme kúpili športovú halu,“ ohradil sa M. Krnáč začiatkom roka 2007 v Žilinskom večerníku.
V tomto prípade išlo podľa neho o vzťah advokátskej kancelárie s investorom, ktorý mal o nehnuteľnosti záujem. Pre klienta mali zabezpečiť kúpu firmy Antrade. A tá za viac ako 3,7 milióna eur nakúpila nehnuteľnosti. V súvislosti s predajom športovej haly sa spomínal aj žilinský podnikateľ George Trabelssie, ktorý má blízko k J. Slotovi aj k M. Krnáčovi. Podnikali spolu vo viacerých firmách.
Popol na stavbu
Popolček a škvara, o ktoré ide, vznikajú ako konečný produkt spaľovania uhlia pri výrobe tepla. Odpad sa prepravuje buď na odkaliská, alebo sa ukladá v zariadeniach na suchý odber popolčeka. No odkaliská sú podľa ministerstva kapacitne vyčerpané, čo môže ohroziť výrobu tepla a elektriny v teplárňach. Práve preto má byť nevyhnutné v spomínanej trojici energetických firiem popolček z úložných priestorov odťažiť a uvoľniť skladovacie kapacity. Projekt pod taktovkou vodohospodárov predpokladá odvoz popolčeka a jeho využitie na rekultiváciu starých vyťažených lomov a banských diel.
Teoreticky sa popolček zo spaľovania uhlia dá využiť ako surovina v stavebníctve. Napríklad na výrobu prefabrikátov. No nie každý popolček má na takéto spracovanie vhodné zloženie či vlastnosti. Okrem toho potrebuje certifikáty potvrdzujúce využiteľnosť v stavebníctve či zdravotnú bezchybnosť. „Zvolenská teplárenská ako jediná teplárenská spoločnosť vlastní zariadenia na suchý odber popolčeka, no i napriek maximálnemu úsiliu žiadna z cementárskych či stavebných spoločností neprejavila záujem,“ tvrdí šéf teplárne J. Jankovský. Popolček je pritom žiadaná komodita. Podľa informácií TRENDU stojí tona materiálu pre stavebný biznis v závislosti od kvality a certifikátov zhruba dve až päť eur.
Foto na titulke - Milan Illík
