Na prvý pohľad je to akoby stret dvoch svetov- ľavicového a pravicového. Svet riešenia regionálnych rozdielov cez štát a jeho výdavky a svet keď sa štát ma vzdať časti svojich príjmov v prospech súkromného sektora a ľudí, ktorí by si mali pomôcť sami. Paradoxne s viac pravicovým riešením prichádza strana Progresívne Slovensko, ktorá je nálepkovaná ako ľavičiarska. Štátne zásahy zase obhajuje Kiskova strana Za ľudí.
Nižšie dane, viac práce
Ekonóm Ján Remeta (PS) navrhuje podporu najmenej rozvinutých regiónov cez nižšie odvody pre ľudí s nízkymi príjmami, ktorí tam pracujú.
"Naším cieľom je systémové a adresné zníženie odvodov pre všetkých s nízkymi príjmami bez ohľadu na región Slovenska, pričom v najmenej rozvinutých regiónoch by sme radi túto úľavu poskytli vo väčšej miere," vysvetľuje pre TREND J.Remeta. O koľko by odvody mali ísť dole, ešte v strane diskutujú. "Minimom je, aby ľudia s minimálnou mzdou už neplatili zdravotné odvody," dodáva ekonóm progresívcov.
Tiež by mali dostať daňové úľavy aj malé a stredné firmy, ktoré by v týchto regiónoch podnikali a zamestnávali ľudí. Úľavy by sa vzťahovali na prvé tri roky existencie firmy. "Súbežne by sa zaviedla pozitívna motivácia pre firmy ušetrené peniaze reinvestovať, v opačnom prípade by nová firma musela daň zaplatiť," vysvetľuje J. Remeta pričom pripomína, že podobný model má aj Estónsko.
Celkové náklady reformy odhaduje J. Remeta na 300 miliónov eur ročne. Tiež dúfa, že tieto stimuly by mohli vytvoriť päť až sedem tisíc pracovných miest ročne v regiónoch kde je stále vysoká nezamestnanosť.
J. Remeta argumentuje tým, že doterajšia politika rozdávania dotácii najmenej rozvinutým okresom veľmi nefunguje. „Všetky nástroje, ktoré vlády doteraz na to mali, ako keby žiadnym spôsobom nepomohli rozdiely zásadnejšie znížiť,“ tvrdí v rozhovore pre Denník N. Pravda je, že za pôsobenia Ficových vlád sa počet najmenej rozvinutých regiónov neznižuje, ale zvyšuje. Kým v roku 2015 ich bolo 12 a dnes ich máme 20.
„Najjednoduchším adresným riešením pre tieto regióny je znížiť dane a odvody pre ľudí, aby tam práca vznikala,“ dodáva J. Remeta.
Podľa neho nalievanie peňazí do regiónov cez výdavky nie je solidárne ani spravodlivé. „Nie všade sú starostovia schopní realizovať dlhodobejšie vízie a efektívne čerpať zdroje EÚ. Tí nezorientovaní, ktorí chcú byť úspešní, sa nevedia obísť bez pomoci externých poradcov, ktorí odčerpávajú nezanedbateľné zdroje z primárne určených aktivít pre regióny.,“ dodáva.
Niektorí odborníci vidia za týmto návrhom logiku. „Ak by sa zaviedla odpočítateľná položka zo sociálnych odvodov, zvýšilo by to čisté príjmy najchudobnejších ľudí a zároveň znížilo mzdové náklady firiem, ktoré ich zamestnávajú. Čo by následne pomohlo vytvárať nové pracovné miesta,“ vysvetľuje Róbert Chovanculiak, analytik INESS.
Pripomína tiež, že zaostávajúce oblasti Slovenska potrebujú aj zvyšovanie ľudského kapitálu dlhodobo nezamestnaných a Rómov. A ten sa zvýši aj tak, že ich treba dostať do práce.
Veľa peňazí za málo muziky
Za svoj nápad so znižovaním odvodov a daní si J. Remeta naopak vyslúžil ostrú kritiku od ekonóma Tomáša Meravého (strana Za ľudí).
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?