Na používanie umelej inteligencie si ľudia pomaly zvykajú. Reálnu skúsenosť s ňou má podľa najnovšieho reprezentatívneho prieskumu Inštitútu pre verejné otázky s podporou Nadácie ESET 19 percent respondentov. Z nich použilo túto technologickú pomoc viackrát deväť percent, aspoň raz-dvakrát desať percent. Ďalších 41 percent opýtaných tvrdí, že AI síce nevyskúšali, ale o nej počuli. Naopak, o existencii umelej inteligencie nevie nič 40 percent.
Ako inštitút vo štvrtok informoval, výsledky celoslovenského prieskumu na reprezentatívnej vzore 1 069 respondentov starších ako 14 rokov tiež ukázali, že spomedzi používateľov AI až 57 percent uviedlo skúsenosť s rôznymi verziami chatbotu ChatGPT a 48 percent s virtuálnymi asistentmi ako napríklad Amazon Alexa, Google Assistant, Apple Siri, Microsoft Cortana. Copilot už použilo alebo vyskúšalo 18 percent, Gemini 12percent a DeepL Translator 8 percent. Menšia časť respondentov má skúsenosti aj so širším portfóliom AI nástrojov a služieb ako sú Sora, Claude, DALL-E, Midjourney a iných.
Seniori nevyužívajú umelú inteligenciu
Pomerne diferencované sú skúsenosti jednotlivých sociálno-demografických kategórií respondentov. Napríklad reálna skúsenosť s AI stúpa s klesajúcim vekom. Zatiaľ čo medzi seniormi ju využíva alebo aspoň raz-dvakrát vyskúšalo iba tri percentá opýtaných, medzi 25-24-ročnými je to už nadpriemerných 28 percent a medzi 14-24-ročnými až 38 percent. Rovnako je to so vzdelaním, kde skúsenosť s umelou inteligenciou stúpa s výškou dosiahnutého vzdelania, pričom medzi najskúsenejších patria vysokoškolsky vzdelaní (30percent).
Z hľadiska ekonomickej aktivity, resp. náročnosti profesie, je nadpriemerne viac takýchto ľudí medzi tvorivými, vysokoškolsky vzdelanými odbornými pracovníkmi, manažérmi, podnikateľmi a študentami. Spomedzi nich využíva alebo aspoň vyskúšalo umelú inteligenciu 28 - 41 percent opýtaných. Naopak, nadpriemerne viac takých, ktorí o umelej inteligencii nič nevedia alebo o umelej inteligencii iba počuli, nájdeme medzi kvalifikovanými a nekvalifikovanými manuálnymi pracovníkmi a prevádzkovými pracovníkmi v obchode a službách.
„Uvedené zistenia naznačujú, že deliaca línia základného kontaktu s najnovšou a najprogresívnejšou technológiou súčasnosti sa tiahne medzi menej vzdelanou, staršou a menej kvalifikovanou časťou slovenskej populácie v protiklade k jej mladšej, vzdelanejšej a viac kvalifikovanej časti. To ostatne potvrdzuje zistenia z mnohých výskumov inštitútu o pretrvávajúcom digitálnom rozdelení spoločnosti,“ povedal autor projektu a analytik inštitútu Marián Velšic.
Nástroje a služby umelej inteligencie
Nástroje a služby umelej inteligencie respondenti najčastejšie využívajú na vyhľadávanie informácií alebo vyhľadávanie odpovedí na rôzne otázky (75 percent). AI v iných oblastiach, ako sú napríklad jazykové preklady, tvorba, úprava textu, obsahu, prezentácií či obrázkov, fotografií, grafiky, využíva už len približne tretina z nich. Naopak špecifické oblasti, ako automatizácia práce a úloh, tvorba, úprava zvuku, hudby, analýza, spracovanie údajov, diagnostika, monitoring alebo programovanie, sú zatiaľ iba okrajovou záležitosťou.
„S umelou inteligenciou pracuje v súčasnosti výrazne viac respondentov s pokročilou alebo expertnou úrovňou digitálnych zručností ako respondentov, ktorí disponujú iba základnými - užívateľskými zručnosťami," priblížil Marián Velšic. „Dá sa ale predpokladať, že boom AI nielen v oblasti internetových nástrojov a služieb, ale aj spotrebných produktov a zariadení ako sú notebooky, smartfóny, tablety, smart hodinky alebo inteligentné domáce spotrebiče, zasiahne za veľmi krátky čas podstatnú časť populácie," dodal k zisteniam s tým, že umelá inteligencia sa stane bežnou súčasťou každodenného života. Terénny zber údajov metodikou face-to-face interview zaznamenávaných do elektronického dotazníka realizovala v apríli agentúra Focus.