Pomalá spravodlivosť

Ťažko povedať, či práve toto je dôvod, pre ktorý Slovensko v postihovaní korupcie zaostáva. Faktom však je, že naoko jasné prípady korupcie sa často končia čudne.

TREND nedávno informoval o exposlancovi Františkovi Olejníkovi, ktorý v Košiciach kandidoval za koalíciu na čele so Smerom a Najvyšší súd ho uznal za vinného z úplatkárstva. Minister spravodlivosti Tomáš Borec (nominant Smeru-SD) podal v jeho prípade dovolanie, vďaka ktorému nemusel F. Olejník za mreže. Po medializácii kauzy napokon súd ministrovo dovolanie zamietol a exposlanec si už odpykáva trest.

Desať rokov po

Korupčná kauza človeka Smeru nie je jediná, ktorá sa na súde skomplikovala. Vyše desať rokov už trvá proces s obžalovanými, ktorí sú blízki pravici. Na korupčný prípad starostu košickej mestskej časti Eugena Čuňa z SDKÚ-DS, právnika a niekdajšieho poslanca Slovenskej národnej rady za Maďarskú nezávislú iniciatívu Ladislava Pirovitsa a podnikateľa Viktora Kašpera verejnosť pomaly zabudla. A niet sa čo čudovať. Ku korupcii podľa obžaloby došlo v roku 2004. Skupina si mala podľa prokurátora vypýtať úplatok od stavebníka Maroša Merjavého za to, že pre jeho firmu Kame-Slovakia vybaví peniaze zo Štátneho fondu rozvoja bývania.

L.Pirovitsa (vľavo) a E.Čuňa polícia zadržala pri preberaní peňazí Zdroj: TASR/František Ivan

Kým M. Merjavý, ktorý s políciou napokon spolupracoval ako agent, si už trest za podvod v tejto veci odsedel, Čuňo a spol. sú stále na slobode. A majú šancu, že na nej ostanú. Ústavný súd totiž prijal sťažnosť jedného z obžalovaných Ladislava Pirovitsa, ktorý spochybňuje hlavné dôkazy – zvukové a obrazové záznamy polície z ich sledovania.

Ako vybaviť dotáciu

Košický príbeh, ako ho opisuje posledný rozsudok Najvyššieho súdu, by mohol byť ukážkovou štúdiou korupcie pri vybavovaní štátnych dotácií. Košická firma Kame-Slovakia Group chcela stavať nájomné byty v mestských častiach Barca a Dargovských hrdinov. Uchádzala sa o 181 miliónov korún zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Desať percent z toho mal byť podľa sudcov úplatok za to, že mestské časti výstavbu odsúhlasia a fond dotáciu priklepne.

Podľa výpovedí svedkov pred súdom na výstavbu nikdy nemalo byť vydané stavebné povolenie pre nevyriešené vlastnícke vzťahy. Napriek tomu firma získala úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania aj dotáciu z ministerstva výstavby. Fond aj rezort riadili nominanti maďarskej koalície.

Úplatok deväť miliónov korún Maroš Merjavý z firmy Kame-Slovakia podľa výpovede odovzdal v byte konateľa spoločnosti Viktora Kašpera viceprimátorovi Košíc E. Čuňovi a právnikovi Ladislavovi Pirovitsovi, ktorý sa poznal s politikmi zo SMK. Keď boli žiadosti Kame-Slovakia schválené, mal M. Merjavý podľa rozsudku odovzdať druhú časť úplatku. Vtedy začal s vyšetrovateľom spolupracovať ako agent. Viceprimátorovi prisľúbil priniesť ešte milión korún.

E. Čuňo a L. Pirovits v marci 2004 prišli do kancelárie firmy, kde milión prevzali. Pri preberaní peňazí ich zadržala polícia. Odvtedy po celý čas tvrdia, že nešlo o úplatok, ale o vyrovnanie starého dlhu.

Ako sa nenechať chytiť

V celom príbehu je viac momentov, ktoré umožňujú úplatkársku verziu spochybniť. Najvyšší súd v rozsudku spochybňuje policajný postup. Polícia mala informácie, že peniaze E. Čuňo a L. Pirovits povezú do Bratislavy, kde ich mali odovzdať ďalším vysokopostaveným osobám. M. Merjavý vypovedal, že úplatok bol určený poslancovi Lászlóovi Nagyovi (Most-Híd) a vedeniu Štátneho fondu rozvoja bývania. Namiesto toho, aby policajti sledovali cestu peňazí ďalej a „ulovili väčšie ryby“, akciu ukončili už v Košiciach.

„Polícia v posudzovanom prípade zadržala obžalovaných bezprostredne po odovzdaní sumy jeden milión korún, pričom svoj postup vysvetlila tým, že sa obávala možnej straty finančných prostriedkov. Senát Najvyššieho súdu by v tomto smere mohol ponúknuť aj iné vysvetlenie, ale to by už išlo o odôvodnenie v rovine špekulácií,“ uvádza rozsudok. V tejto súvislosti sudca konštatuje, že v Českej republike polícia v podobných prípadoch vždy podstúpi riziko „s cieľom zadržať hlavných adresátov úplatku a nielen takzvaných poštárov“.

Minimálne jeden telefonát medzi aktérmi vyznieva tak, ako by z policajnej akcie unikli informácie. Poslanec L. Nagy v ňom hovorí jednému z obžalovaných, L. Pirovitsovi, že „má zlý telefón“ a nebude v Bratislave, lebo „je zlé počasie“.

Ako neprísť o kariéru

TREND sa pokúšal skontaktovať s L. Nagyom, ale ten telefón nedvíhal. Od začiatku akúkoľvek korupciu odmietal a na podnikateľa M. Merjavého, ktorý na neho ukázal, chcel dať trestné oznámenie. Na súde svoj čudný telefonát vysvetľoval tak, že počul o diskreditačných kampaniach, ktoré proti sebe rozpútali vládne strany. Z toho dôvodu sa vyjadroval o všetkom veľmi opatrne a v náznakoch. Ministerstvo vnútra v tom čase viedlo KDH, ktoré bolo s SMK, SDKÚ a ANO vo vláde.

V celom procese mali hlavné postavy silných zástancov. L. Nagya, dlhoročného politika, sa zastalo vedenie SMK. V prospech E. Čuňa zase svedčil neskorší riaditeľ Slovenskej informačnej služby Karol Mitrík. Poskytol mu alibi na deň, keď mal preberať údajný úplatok. Dosvedčil mu, že sa vtedy stretli v Spišskej Novej Vsi a odtiaľ cestovali v rámci predvolebného týždňa do Rožňavy.

Bývalý poslanec za SMK a neskôr Most-Híd L.Nagy Zdroj: SITA/Marian Peiger

V prospech obžalovaných môžu byť aj prieťahy súdov, ktoré si spis už roky ping-pongujú. Špeciálny súd v Pezinku naposledy vyriekol oslobodzujúci rozsudok. Najvyšší súd ho zrušil a zo zdôvodnenia vyplýva, že je presvedčený o spáchaní trestného činu. Celú vec by mali opäť prerokovať sudcovia v Pezinku a rozhodnúť o treste.

Hoci Najvyšší súd rozhodol pred viac než dvomi rokmi, špeciálny súd doteraz nezasadal. Hovorkyňa Katarína Kudjáková spresnila, že termín hlavného pojednávania je vytýčený až na 23. septembra. Dôvodom, pre ktorý súd vyčkáva, môže byť fakt, že L. Pirovits podal ústavnú sťažnosť proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu.

Ústavný súd sťažnosť L. Pirovitsa prijal, čo znamená, že videl dôvod na jej podanie. L. Pirovits namieta nezákonnosť zvukových a obrazových záznamov.

V senáte Ústavného súdu, ktorý sťažnosť prijal, je Juraj Horváth, pôvodne nominant SMK, a Ladislav Mészáros. Rovnako ako L. Pirovits bol L. Mészáros kedysi členom Maďarskej občianskej strany.

V prípade, ak sudca pozná účastníka sporu natoľko, že by sa mohol cítiť v konflikte záujmov, mal by sa nechať z rozhodovania vylúčiť. „Ani jeden zo sudcov nevzniesol námietku vlastnej predpojatosti,“ reagovala hovorkyňa Ústavného súdu Anna Pančurová. Prisľúbila, že sa pokúsi získať stanovisko sudcu L. Mészárosa. Zrejme neúspešne, keďže do uzávierky TRENDU neprišlo.

Ako Bielik z Rače?

L. Pirovits tvrdí, že sa s L. Mészárosom nevidel od roku 1998, keď odišiel z politiky. „Ako právnik poznám mnoho sudcov, to by nikto nemohol o mojich záležitostiach rozhodovať,“ konštatuje L. Pirovits. Aj po rokoch hovorí, že celý proces je vykonštruovaný a je dielom nevyspelých osôb z KDH. „Nechcem povedať, že rovno psychopatov,“ dodal. Svoj prípad prirovnal ku korupčnej kauze starostu Rače Pavla Bielika, ktorý sa podľa neho stal tiež obeťou vnútorných bojov v KDH. Obidve kauzy polícia vyšetrovala počas obdobia, keď bol ministrom vnútra kresťanský demokrat Vladimír Palko. P. Bielik bol obžalovaný pre korupciu, pre nedostatok dôkazov ho súd oslobodil.

L. Pirovits pripustil, že si do kancelárie M. Merjavého prišiel po peniaze, išlo podľa neho o normálny obchodný vzťah. S M. Merjavým mal zmluvu na poskytovanie služieb a on mu podľa neho dlhoval peniaze. Na tom, že vybavoval dotáciu, nevidí nič zlé, úplatky však odmieta. „Za všetko tu môžete byť trestne stíhaný, len vysoká šľachta nie,“ sťažuje sa L. Pirovits.

Čiastočný úspech na Ústavnom súde môže znamenať, že sa k nej zaradí. Ak súd vylúči záznamy z odpočúvania, žaloba bude stáť na svedectve M. Merjavého, ktorý nemusí byť považovaný za dôveryhodného svedka. Hoci si svoj trest už odsedel, je opäť stíhaný. V kauze krátenia daní, kde je hlavnou osobou košická podnikateľka Nora Mojsejová.

Najmä o odpočúvanie opiera Najvyšší súd svoje odôvodnenie, že došlo k trestnému činu prijímania úplatku. Ako tvrdí v rozhodnutí: „Po prehratí obrazovo-zvukových záznamov to nemôže vidieť len slepý a nemôže počuť len hluchý.“