Poľsko sa v minulom roku stalo terčom 4220 kybernetických útokov. Ide o päťnásobný nárast oproti predchádzajúcim rokom, povedal novinárom poľský generál Karol Molenda, ktorý sa špecializuje na boj s kybernetickými hrozbami. Dôvodom je ruská invázia na Ukrajinu aj fakt, že Poľsko funguje ako hlavný logistický uzol pre dodávky západnej pomoci Kyjevu. Z rovnakého dôvodu je Varšava čoraz častejšie terčom útokov aj najrôznejších dezinformačných kampaní, v ktorých sa ruské médiá či s nimi spriatelené kanály často snažia Poľsko prezentovať ako agresora, vojnového štváča a provokatéra, ktorý má neustále spory so svojimi partnermi v Európskej únii.
Jeden z hackerských útokov sa odohral aj vlani v máji. V poľskej štátnej tlačovej agentúre PAP vtedy vyšla falošná správa, že sa poľský premiér Donald Tusk chystá vyhlásiť čiastočnú mobilizáciu a odoslať vojakov na Ukrajinu, ktorá už tretím rokom čelí ruskej agresii. Agentúra vzápätí správu stornovala a ubezpečila, že nie je jej autorom. Vicepremiér a minister digitalizácie Krzysztof Gawkowski vtedy oznámil, že išlo o kybernetický útok, podľa všetkého z Ruska, a plánovanú dezinformáciu. Moskva podobné obvinenia odmietla.
Skúsenosti s podobnými útokmi má aj ČTK. Terčom hackerského útoku sa vlani v apríli stal aj spravodajský web Českej noviny (ČN), na ktorom Česká tlačová kancelária publikuje výber zo svojho spravodajského servisu. Neznámy páchateľ prelomil zabezpečenie publikačného systému webu, kam umiestnil vymyslenú správu o tom, že Bezpečnostnej informačnej službe sa podarilo zabrániť atentátu na nového slovenského prezidenta Petra Pellegriniho rukou Ukrajinca a vymyslené mimoriadne vyhlásenie českého ministra zahraničia Jána Lipavského k tomu istému. ČTK tieto informácie okamžite dementovala. Páchateľ odhalený nebol, stopy útoku ale rovnako viedli do Ruska.
„Snažíme sa odhaľovať hrozby, vykonávať analýzy, chceme byť vždy o krok napred pred útočníkmi," uviedol poľský generál Karol Molenda. Jednotka na boj s kybernetickými hrozbami je súčasťou poľskej armády a pracuje v nej vyše 6 500 vojakov i civilných pracovníkov, väčšinou ide o programátorov. „Konštantne monitorujeme kybernetický priestor a v prípade potreby reagujeme na incidenty," dodal veliteľ. Pri odhaľovaní útokov spolupracujú aj s ďalšími krajinami, s NATO a tiež so spoločnosťami ako Microsoft.
Často ide pritom o útoky skupín napojených na ruské tajné služby. „Rusko vedie proti Poľsku kybernetickú vojnu. Sme krajinou, ktorá je najčastejším terčom útokov v Európskej únii a voľby budú testom toho, či poľská demokracia prežije, "uviedol na začiatku januára minister Gawkowski v súvislosti s prezidentskými voľbami, ktoré sa v krajine uskutočnia 18. mája 2025.
Ako by sa mali pred útokmi chrániť bežní užívatelia internetu? Podľa generála Molendu je základnou zásadou bezpečnosti mať niekoľko silných hesiel, nielen jedno v obmenenej podobe. Je tiež dôležité používať na svojich elektronických prístrojoch viacfaktorové overovanie. Či vaše heslá nejakým spôsobom unikli do internetového priestoru, sa dá zistiť na internetovej stránke Haveibeenpwned, poradil poľský veliteľ.
Poľské úrady veľmi detailne monitorujú aj najrôznejšie dezinformačné kampane, ktoré sa objavujú v ruských médiách a na sociálnych sieťach. Podľa analytika Kornela Kowiského existuje päť rôznych naratívov, ako je Poľsko najčastejšie prezentované. „Prvým je označenie Poľska a poľskej spoločnosti za agresora a tiež poukazovanie na to, že sú poľské vojenské kapacity obmedzené, že je krajina závislá od NATO a od ďalších západných spojencov a že koná len na príkazy NATO," Uviedol Kowiski, ktorý sa špecializuje práve na monitorovanie vonkajších hrozieb a šírenie dezinformácií a pracuje pre poľský inštitút NASK.
Ako príklad uviedol článok v ruských štátnych médiách, ktorý informoval o tom, že Poľsko nemôže poslať viac ako 100 000 vojakov na Ukrajinu, takže nemôže zvrátiť situáciu na tamojšej frontovej línii. „Cieľom týchto článkov je tiež odvracať pozornosť od domácich tém a problémov v Rusku tým, že budú zdôrazňovať údajné poľské nepriateľské kroky a destabilizujúcu úlohu," dodal Kowiski. Pritom ešte v roku 2014 z prieskumov v Rusku vychádzalo, že 80 percent Rusov malo Poliakov rado, teraz je to len okolo 20 percent, doplnil.
NASK je poľský štátny inštitút, ktorý spadá pod ministerstvo pre digitalizáciu. Zameriava sa najmä na neustále monitorovanie a analýzu ruských naratívov používaných v poľskom informačnom priestore, zaoberá sa ale aj vzdelávaním, pokiaľ ide o odhaľovanie dezinformácií, organizovanie workshopov a spoluprácu s novinármi.
Druhým používaným naratívom je, že je Poľsko v neustálom konflikte s partnermi z Európskej únie. Príkladom bol článok o tom, že sa nemecký kancelár Olaf Scholz naštval kvôli údajnému poľskému návrhu zabaviť zmrazené ruské aktíva v Európe. „Tu je vidieť aj snaha dať do kontrastu rozumný nemecký prístup a poľské emotívne rozhodnutia," opísal novinárom Kowiski.
Tretím naratívom sú zhoršujúce sa vzťahy medzi Poľskom a Ukrajinou, kedy sa články zameriavajú na historické krivdy a finančné spory medzi oboma krajinami, aby zdôraznili problémy vo vzťahoch a poukázali na to, že sa ich spojenectvo čoskoro rozpadne.
Štvrtým naratívom je snaha ukázať zapojenie Poľska do vojnového konfliktu. „Tento naratív napríklad tvrdí, že Poľsko je pripravované Severoatlantickou alianciou, aby nahradilo Ukrajinu vo vojne proti Rusku," uviedol poľský analytik z inštitútu NASK.
Piaty naratív sa potom podľa Kowieského točí ohľadom toho, že je poľská finančná pomoc, teda pomoc poľských daňových poplatníkov Ukrajine zneužívaná, teda že dochádza ku korupcii; snahou je vytvoriť nedôveru k ukrajinskému vedeniu. „Keď by som to zhrnul, tak sa ruská propaganda snaží o zveličovanie hrozieb, o démonizáciu, teda vykreslenie Poľska ako destabilizujúce sily vo vnútri EÚ a NATO a využíva na vyvolanie napätia aj citlivé historické témy. Je tu jasná emocionálna manipulácia, snaha vyvolať strach, nedôveru a v článkoch použiť tiež aj politické osobnosti, ktoré správu dodajú na dôveryhodnosti, "uviedol poľský analytik. „Snahou je vykresliť Rusko ako rozumnú stabilnú silu oproti poľským chaotickým krokom," dodal.
Správy sa podľa analýzy inštitútu NASK objavujú najmä v ruských štátnych médiách, v agentúre RIA Novosti, či v liste Izvestija a Rossijskaja gazeta. Z nich sa informácie rýchlo šíria do ďalších ruských médií vo svete, najmä tých písaných po anglicky, a objavujú sa aj na sociálnych sieťach na pravých aj falošných účtoch. Najviac dezinformácií podľa Kowiského dlhodobo zaznamenávajú na sociálnej sieti X, ďalej ale aj v rôznych skupinách na facebooku či na telegrame, kde dochádza ku koordinácii medzi proruskými influencermi.
Ako bojovať proti šíreniu dezinformácií? Podľa poľského analytika sa pracovníci inštitútu snažia najmä vzdelávať spoločnosť a prednášajú na školách a na univerzitách. „Rusi pracujú na vytváraní dezinformácií už od 2. svetovej vojny, neustále sa vylepšujú, je ťažké s nimi držať krok," priznal. Receptom by však podľa neho malo byť najmä „viac overovania informácií, viac vzdelávania a rýchlejšie vymazávanie dezinformačného obsahu z internetu. "
Ďalšie dôležité správy
