Poľsko sa ako jediné v Európskej únii vyhlo recesii. Vďačí za to najmä silnej domácej spotrebe, ktorá sa na jeho hrubom domácom produkte podieľa až troma pätinami. Keď poľské spoločnosti dokázali nájsť doma dostatočný odbyt, zmiernilo to tlak na nárast nezamestnanosti, ktorá z dna na úrovni 6,9 percenta v roku 2008 vzrástla do marca tohto roka tesne pod desať percent. Odvtedy nabrala klesajúci trend.
Takýto vývoj zamedzil špirále, ktorá by pri výpadku príjmov domácností mohla hlbšie zasiahnuť domácu spotrebu. Poľským vývozcom pomohlo oslabenie zlotého, od ktorého sa v čase najväčšej nedôvery na finančných trhoch investori odvracali. Centrálna banka zasa prispela znížením kľúčových úrokov (zo 6 na 3,5 %), aby podporila ekonomiku lacnejšími úvermi.
Rozdelená spoločnosť
Medzinárodný menový fond vďaka globálnemu oživeniu a stabilite na domácom trhu práce veští Poľsku v tomto roku dvojnásobný hospodársky rast (3,4 %) ako vlani. V budúcom roku by tempo malo byť o čosi rýchlejšie (3,7 %). Zdá sa, že Poliakov čaká ďalší úspešný rok. Na politickom poli však krajinu polarizovanú tragédiou v Smolensku, vraždou opozičného politika či názorovými rozpormi o úlohe cirkvi v spoločnosti čaká búrlivý volebný rok 2011. Pre relatívne priaznivý vývoj v hospodárstve v ňom nebudú dominovať ekonomické či sociálne, ale spoločensko-politické témy.
Stredoliberálna Občianska platforma premiéra Donalda Tuska hodlá pokračovať v zlepšovaní vzťahov s EÚ, v privatizácii a deregulácii. A hlása oslabenie vplyvu cirkvi vo verejnom živote. Na opačnom póle stojí konzervatívne hnutie Právo a spravodlivosť Jaroslava Kaczyńského, ktoré je, naopak, za posilnenie pozície cirkvi i väčšiu úlohu štátu. Zahraničnú politiku hodlá smerovať viac na USA než na EÚ. V súčasnosti to vyzerá na opätovné víťazstvo Občianskej platformy, ktorá má podľa aktuálnych prieskumov zhruba 40-percentnú podporu, kým Právo a Spravodlivosť podporuje štvrtina voličov.
Bankové riziká
Napriek pozitívnym vyhliadkam treba pripomenúť niektoré ekonomické riziká, ktoré by sa mohli zhmotniť najmä v prípade vhupnutia západného sveta späť do recesie alebo eskalácie dlhovej krízy. Pri ďalšom exportnom šoku by krajinu istý čas chránil naďalej vankúš silného domáceho dopytu. Skomplikovať situáciu však môže vývoj na devízovom trhu. Najmä bankovému sektoru.
Pred krízou sa úročenie v Poľsku pohybovalo na vysokých úrovniach a pri trende zhodnocovania zlotého sa obrovskej obľube tešili podstatne lacnejšie pôžičky alebo hypotéky denominované vo švajčiarskych frankoch. Poliaci šetrili na mesačných splátkach. V úvode roka 2008 bola viac ako polovica schválených hypoték denominovaná vo švajčiarskej mene. Výraznejšia vlna negatívnej nálady by zrejme viedla k spevňovaniu franku – ktorý sa v časoch globálnej neistoty teší obľube, oproti zlotému, ktorý na averziu k riziku reaguje negatívne. Zlotý je dnes o tretinu slabší oproti svojim maximám spred dvoch rokov, čo frankovým dlžníkom alikvotne zvýšilo splátky úverov. Jeho prípadné ďalšie znehodnotenie by viedlo k vážnemu nárastu objemu zlyhaných úverov v poľských bankách.
To by vyhrotilo situáciu na medzibankovom trhu a vytvorilo by tlak na rast úročenia, Pocítila by to reálna ekonomika v nižšej dostupnosti úverov. Bankový sektor by mohol potrebovať aj pomoc štátu v podobe kapitálových injekcií a národnej banky vo forme novej likvidity. Toto riziko by Poľsku pomohlo zmierniť členstvo v eurozóne, no prijatie eura pri súčasnom stave verejných financií nie je aktuálne. Uvažuje sa o ňom najskôr od roku 2015.
Grécky deficit
Ani poľská vláda neodolala pokušeniu stimulovať ekonomiku vyšším fiškálnym schodkom. Ten by mal v roku 2010 dosiahnuť bezmála 8 percent HDP. Verejný dlh by sa mal priblížiť k 55 percentám HDP. Téma dlhovej krízy je síce na tento rok zažehnaná, keďže problémové krajiny majú svoje refinancovanie vyriešené. No v budúcom roku sa môže dostať do centra pozornosti s oveľa väčšou naliehavosťou.
Ak by niektorá z európskych krajín mala problém refinancovať svoj dlh, nedôvera na dlhopisové trhy by sa vrátila a pod tlak by sa dostali najmä dlhopisy krajín s horším stavom verejných financií. Keďže rok 2011 je v Poľsku volebný, žiadne šetrenie sa konať nebude. Deficit verejných financií je naplánovaný na 6,5 percenta HDP. Krajina si už v súčasnosti požičiava za úrok prevyšujúci 5,5 percenta, teda za podstatne viac ako napríklad Slovensko alebo ČR. Pomer poľského verejného dlhu k HDP je pritom druhý najvyšší z postsocialistických krajín EÚ, čo by pri nedôvere či dokonca šoku na dlhopisových trhoch mohlo Poliakov navigovať na maďarskú cestu.
S konsolidáciou verejných financií možno rátať zrejme až v roku 2012. Aj bez nej pritom potrebuje krajina viacero reforiem. Medzinárodné organizácie očakávajú od Poľska zníženie štedrej podpory pre poľnohospodárov, zvýšenie veku odchodu do dôchodku, spružnenie trhu práce či zefektívnenie spravovania verejných financií. V prípade zvýšených nákladov na obsluhu dlhu, ktoré by prípadné vyššie úroky na poľský štátny dlh priniesli, by si Poliaci museli utiahnuť opasky ešte o niečo viac.
Autor je analytik spoločnosti X-Trade Brokers DM SA, Bratislava.
Ilustrácia na titulke - Profimedia.cz
Článok vyšiel v ročenke Slovensko a svet v roku 2011, ktorá vyšla ako príloha TRENDU č. 47.
