Za to, aby Poľsko žiadalo od Nemecka odškodnenie, sa vyslovilo 54 percent respondentov. Ide najmä o stúpencov vládnucej národno-konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť a populistov zo strany Kukiz'15.
Vláda odhaduje škody na stovky miliárd
Varšava by o odškodnenie nemala žiadať podľa 36 percent účastníkov prieskumu. Štyridsaťpäť percent opýtaných súhlasí s tým, že Poľsko by mohlo so svojimi žiadosti o reparácie viac stratiť než získať, opačného názoru bola necelá tretina ľudí.
Poľsko doteraz túto požiadavku Berlínu oficiálne nepredložilo, ale téma zaznieva čoraz častejšie, hoci nemecká vláda dala najavo, že žiadne odškodnenie nepripadá do úvahy.
Tému vlani v lete oživil predseda PiS Jaroslaw Kaczyński, podľa ktorého sa obrovské vojnové straty a škody napáchané nacistami nepodarilo napraviť. Poľská vláda odhaduje škody na stovky miliárd eur.
Nemecko: nárokov ste sa vzdali
Z nemeckej strany ale znejú argumenty, že Poľsko sa nárokov na reparácie a odškodnenie v minulosti opakovane zrieklo: najprv v roku 1953, potom v roku 1970 pri uzavretí zmluvy o nemeckom uznaní poľskej západnej hranice na Odre a Nise.
Menovali aj potvrdenie poľskej hranice pri zjednocovaní Nemecka na prelome rokov 1989 a 1990 a nakoniec v roku 2004, kedy Sejm, dolná komora poľského parlamentu, odpovedal na požiadavky vysídlených Nemcov.
Poľský parlament však prijal uznesenie, podľa ktorého bola dohoda z roku 1953 protiústavná a výsledkom nátlaku Sovietskeho zväzu. Navyše sa vraj týkalo len bývalej Nemeckej demokratickej republiky.
