Poľsko sa nachádza v kríze. Denné prírastky nakazených koronavírusom už bežne presahujú úroveň 20-tisíc prípadov, denné úmrtia je možné rátať v stovkách a priemerná pozitivita testov sa vyšplhala na rekordných 34 percent. Zatiaľ čo krajina sa blíži k svojej pandemickej špičke a kolapsu zdravotníctva, ulice sú plné nespokojných občanov.
Zdravotnícku krízu sprevádza aj hlboká politická kríza. Konflikty vo vládnej koalícii Zjednotená pravica pod vedením strany Právo a spravodlivosť (PiS) môžu nechať vládu bez parlamentnej väčšiny. Na Národnom futbalovom štadióne vo Varšave je už pripravená poľná nemocnica a hlavné mesto bolo prinútené prispôsobiť dva autobusy mestskej hromadnej dopravy na veľkokapacitné sanitky.
Na pozadí pandémie sa v krajine bojuje aj o pozíciu budúceho lídra vládnej strany po prípadnom odchode všemocného predsedu Jaroslawa Kaczynského. Práve tento boj odsúdil Poľsko k chaosu, ktorý sa nevedie len v parlamentných kuloároch, ale aj v uliciach.
Pandémia na poľský spôsob
Príbeh pandémie koronavírusu u nášho severného suseda patrí k tým absurdnejším. Reštriktívne jarné opatrenia, ktoré umožnili krajine prežiť prvú vlnu bez výraznejších problémov, vystriedalo uvoľňovanie reštrikcií. Príčinou však nebola zlepšujúca sa epidemiologická situácia, ale blížiace sa prezidentské voľby.
Aj keď po vlne spoločenskej kritiky a výhradách liberálneho krídla vládnej koalície sa májové voľby nakoniec presunuli na koniec júna, vládna koalícia v súvislosti s napätou predvolebnou kampaňou nechcela implementovať nové opatrenia a reštrikcie. Tesný volebný súboj sa nakoniec skončil víťazstvom provládneho kandidáta Andrzeja Dudu, ktorý obhájil post prezidenta, a Poľsko zažilo pomerne pokojné leto bez výraznejších reštrikcií.
Poľsko na križovatke: Prezidentské voľby budú tesné, rozhodnúť môže pár hlasov
Ohýbanie pandemickej politiky v závislosti od nálad v spoločnosti spolu s tragickou epidemiologickou doktrínou „menej testov znamená viac informácii“ viedli k silnému úderu druhej vlny pandémie. Počiatočné rozdelenie okresov na zelené, žlté a červené zóny po istom čase zlyhalo a počet pozitívnych prípadov začal raketovo stúpať.
Poľsko sa dostalo na vrchol neslávnej pandemickej špičky sveta. Vzhľadom na nízke testovacie kapacity krajina obsadila prvé miesto v pomere pozitívnych testov. Priemerná týždenná pozitivita laboratórnych testov presiahla 34 percent (na Slovensku sa pohybuje v rozmedzí 15 – 20 percent.). V niektorých dňoch sa miera pozitivity vyšplhala až na rekordných 50 percent.
The #Health Ministry announced 25,571 new confirmed #COVID19 infections in #Poland on Saturday, increasing the total number of cases recorded in the country to 691,118 including 398,858 still active. More: https://t.co/Ri0Q5vw0SF pic.twitter.com/SW9FgubCyD
— Poland In (@Polandin_com) November 14, 2020
Ženské peklo
Takmer 700-tisíc prípadov nákazy a 10-tisíc obetí pandémie nie je však jedinou krízou, ktorej musí v posledných týždňoch čeliť Poľsko. Obrovskú vlnu spoločenského pobúrenia spôsobil rozsudok ústavného súdu, ktorý označil umelé prerušenie tehotenstva v prípade poškodenia plodu za eugenickú a protiústavnú prax.
Neodvolateľný rozsudok spolitizovaného ústavného súdu v praxi znemená úplný zákaz vykonávania interrupcií. Rozhodnutie vyvolalo výrazné kontroverzie a napriek reštrikciám do ulíc vyrazili desaťtisíce nespokojných žien. Na začiatku sa protesty pokúšali útokmi na kostoly a sochy „uniesť“ radikálni ľavicoví aktivisti, no tieto útoky sa stretli s odsúdením drvivej väčšiny demonštrantov.
Sprísnenie už aj tak veľmi reštriktívnych zákonov vyvolalo vlnu pobúrenia naprieč celou spoločnosťou. Napriek konzervatívnemu charakteru krajiny, sprísnenie dostupu k interrupciám odsúdilo viac ako 73 percent obyvateľov.
Predmetom diskusie je však aj príčina a pozadie samotného rozhodnutia. Zatiaľ čo niektorí za spolitizovaným rozhodnutím vidia snahu PiS zakryť svoje pandemické zlyhania kontroverznou témou, mnohí, naopak, vidia snahu extrémne konzervatívneho krídla vládnej koalície pretlačiť svoju agendu v čase krízy.
Jedno je však isté, interrupčná politika je iba súčasťou väčšieho boja o líderské kreslo vo vládnej štátostrane.
Parlamentné intrigy
Práve konflikt medzi rôznymi frakciami tzv. Zjednotenej pravice (koalícia PiS a dvoch menších sesterských strán) je hlavnou príčinou aktuálneho chaosu v Poľsku. Zatiaľ čo otec a dlhoročný predseda PiS Jaroslaw Kaczynski má už vyše 70 rokov a pomaly, ale isto sa chystá na dôchodok, koaličné sesterské strany a iné menšie frakcie začali medzi sebou súperiť o pozíciu jeho nástupcu a priazeň voličov.
Prvým náznakom vnútrostraníckych konfliktov bol spor ohľadom organizovania prezidentských volieb. Zatiaľ čo väčšina strany podporovala ich konanie v pôvodnom termíne, koaličná strana Porozumienie Jaroslawa Gowina sa vyhrážala odchodom z vlády. Omnoho väčší konflikt však nastal pri nenápadnej novele zákona o ochrane práv zvierat.
V prípade odchodu prívržencov exministra pôdohospodárstva Zjednotená pravica oficiálne príde o parlamentnú väčšinu
Zákon, ktorý zakazuje priemyselný chov kožušinovej zveri alebo rituálne zabíjanie zvierat, spôsobil nečakaný rozkol vo vládnej koalícii. Tentorazsa na odpor postavila druhá sesterská strana PiS, Solidárne Poľsko, pod vedením autora kontroverznej reformy poľskej justície Zbigniewa Ziobra.
Aj keď novela zákona v konečnom dôsledku získala vďaka opozícii podporu väčšiny parlamentu, tesnú parlamentnú väčšinu Zjednotenej pravice začala ohrozovať nová frakcia. Jedným z najväčších kritikov novely je už teraz bývalý šéf rezortu pôdohospodárstva a poslanec PiS Jan Krzysztof Ardanowski. Vo varšavských kuloároch sa už dlhšie hovorí o tom, že skupinka poslancov PiS okolo J. Ardanowského zvažuje oficiálny odchod z poslaneckého klubu vládnej koalície.
Krajina chaosu
V prípade odchodu prívržencov exministra pôdohospodárstva Zjednotená pravica oficiálne príde o parlamentnú väčšinu. Podľa odborníkov však existuje iba veľmi malá pravdepodobnosť, že títo poslanci budú spolupracovať so zvyškom opozície. Najviac pravdepodobným scenárom je tichá podpora pre vládnu menšinu a faktické vytvorenie tretej sesterskej strany Zjednotenej pravice. Potvrdenie tohto scenára otvorí ešte väčší priestor na konflikt v rámci vládnej koalície a ešte viac destabilizuje vládu.
Akokoľvek dopadnú parlamentné intrigy, poľská vláda je slabšia ako kedykoľvek predtým. Vnútrovládne konflikty sprevádzajú pouličné protesty, klesajúca popularita v prieskumoch (pokles o 10 – 15 percent) a kolaps zdravotníctva. Problematický je aj konflikt s Európskou úniou ohľadom podmienok používania prostriedkov z fondu obnovy a prehra Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách.
Právo a spravodlivosť musí čeliť klesajúcej podpore doma a tlakom zo zahraničia. Najbližšie týždne ukážu, či Poľsku sa podarí prebrať z národnej krízy.
