Poľské úrady začali trestné stíhanie proti líderke mimovládnej organizácie Štrajk žien, ktorá organizuje protesty proti sprísneniu legislatívy v oblasti vykonávania interrupcií. Informovala o tom v stredu agentúra DPA s odvolaním sa na poľskú prokuratúru.

Marta L. čelí obvineniam z napadnutia policajta počas demonštrácie, ako aj vytvárania epidemiologického rizika pre účastníkov protestov, ktoré sama organizovala. Okrem toho bola obvinená z toho, že počas rozhlasového rozhovoru verejne schvaľovala trestné činy niektorých protestujúcich vrátane ničenia fasád budov či narúšania bohoslužieb. V prípade usvedčenia hrozí Marte L. až osem rokov odňatia slobody.

V Poľsku je od 27. januára nelegálne vykonanie interrupcií v prípade vývojových chýb plodu. V tento deň totiž poľská pravicová vláda zapísala do zbierky zákonov verdikt tamojšieho ústavného súdu, ktorý vlani v októbri rozhodol, že interrupcie z dôvodu nezvratných vývojových chýb plodu sú protiústavné.

KK30 Varšava - Ľudia pochodujú na protest po tom, čo najvyšší súd v krajine v stredu potvrdil svoje veľmi rozporuplné rozhodnutie z októbra 2020 zakazujúce umelé prerušenie tehotenstva pre vývojové chyby plodu, 27. januára 2021 vo Varšave. FOTO TASR/AP
People march near the ruling Law and Justice party headquarters in Warsaw, Poland Wednesday Jan. 27, 2021 to protest after the country's top court on Wednesday confirmed its highly divisive ruling that will further tighten the predominantly Cathol
Neprehliadnite

Poľská polícia zatkla šesť ľudí počas protestov v súvislosti s interrupciami

Vývojové chyby plodu zahŕňajúce rozsiahle spektrum poškodenia od Downovho syndrómu až po smrteľné choroby boli pritom v roku 2019 dôvodom pre takmer všetky z 1 110 legálnych interrupcií vykonaných v Poľsku.

Kroky poľskej vlády znamenajú takmer úplný zákaz interrupcií, ktoré sa po novom budú môcť vykonávať už len v prípadoch, ak tehotenstvo ohrozuje život či zdravie matky alebo je dôsledkom protiprávneho konania, ako napríklad znásilnenia či incestu.

Hnev protestujúcich sa zameriava najmä na konzervatívnu vládnu stranu Právo a spravodlivosť (PiS). Tá má totiž značný vplyv na poľský ústavný súd, ktorý sprísnenie legislatívy presadil, poznamenala DPA.