V priebehu posledných štyroch rokov narástol priemerný ročný úbytok lesa takmer o štvrtinu.

Vyplýva to z analýzy satelitných snímok Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR, ktorý porovnával stratu lesa v rokoch 2017 až 2020 s rokmi 2001 až 2016.

„Vysoké odlesnenie zaznamenal medzi rokmi 2017 až 2020 Národný park Veľká Fatra a Národný park Malá Fatra, kde sa priemerná ročná strata lesa zvýšila troj-, respektíve štvornásobne,“ dodal rezort.

Výrazne trpí región Kysúc

„S výnimkou kalamitného roku 2004 zažilo Slovensko najväčšiu stratu lesa v roku 2018, pričom najpostihnutejším regiónom za ostatných 20 rokov bol región Kysúc,“ informoval envirorezort.

Ako ďalej rezort priblížil, v rokoch 2017 až 2020 predstavovala priemerná ročná strata lesa v národných parkoch vyše pol percenta (0,56 percenta).

„Podľa satelitných snímok boli regionálne na tom najlepšie lesy na východnom Slovensku a na hornej Nitre. Naopak, najhoršie skončili oblasti na Kysuciach a podtatranské okresy Poprad a Kežmarok,“ spresnilo MŽP.

Lepší stav vykazujú podľa zistení územia s 5. stupňom ochrany s bezzásahovým režimom.

Satelitné snímky ukazujú realitu

IEP využíva medzinárodné satelitné snímky, ktoré poukazujú na reálnu skutočnosť lesných pozemkov a dokážu objektívne vyhodnotiť stav lesov.

Analytici používali už spracované údaje satelitných snímok z portálu Global Forest Watch. Tie využívajú vegetačný index na identifikáciu lesa (nástroj identifikuje iba starší les s výškou približne piatich metrov) na ploche 30 krát 30 metrov.

Ak je na danej ploche aspoň 30-percentný pokryv stromov, tak sa plocha považuje za les. Analytici v tejto chvíli nehodnotili príčiny úbytku lesov.

Na snímke minister životného prostredia SR Ján Budaj (OĽaNO) počas 36. schôdze vlády SR 20. októbra 2021 v Bratislave. FOTO TASR - Martin Baumann
Neprehliadnite

Vláda súhlasí s reformou národných parkov, pozemky štátu majú spravovať ochranári