Polovicu núdzových zásob palív majú skladovať investori

Správa štátnych hmotných rezerv sa chystá dať investorom do rúk polovicu skladovania rezerv pohonných hmôt a ropy na Slovensku. Firmy by mali pomôcť postaviť sklady a zásobníky, ktoré by predĺžili možnosť uchovať strategické zásoby až na deväťdesiat dní spotreby Slovenska.

Do konca tohto roka by sa malo začať verejné obstarávanie. Po ňom by malo byť jasné, kto získa zákazku minimálne na dvadsať rokov.

Miliardy z rozpočtu

Núdzové zásoby, ktoré musí štát tvoriť, slúžia na prekonanie problémov. Napríklad takých, ktoré by vznikli pri vážnych haváriách na ropovode. Na druhej strane núdzové zásoby sú krajiny v EÚ nútené tvoriť aj preto, aby vznikla istá protiváha, akýsi protitlak na producentov ropy pri cenových vyjednávaniach.

Podľa zámerov Európskej komisie by sa zásoby mali tvoriť na sto až stodvadsať dní. Pre nové krajiny únie je to však zatiaľ veľmi ťažká podmienka. A tak sa v prístupových dohovoroch zatiaľ euroúradníci uspokojili so zásobami palív a ropy na tri mesiace.

„Dôvodom na tvorenie núdzových rezerv je viac než len očakávanie vojenských a teroristických ohrození. Je to práve vytvorenie protiváhy pri rokovaniach s krajinami produkujúcimi ropu. Oba dôvody – bezpečnostné krízy aj lepšia rokovacia pozícia sú asi rovnako dôležité. No núdzové zásoby sa nepoužívajú na vyrovnávanie cenových výkyvov na trhu,“ hovorí Milan Hrnčírik, ktorý má na starosti ropu a palivá v Správe štátnych hmotných rezerv (SŠHR).

Kým Slovensko malo ku koncu minulého roka núdzové zásoby ropy a pohonných hmôt na 47 dní, ku koncu tohto roku by malo mať na 55 dní. Len na nákup surovín treba v roku 2004 približne 690 miliónov korún. V ďalších rokoch, až do roku 2008 bude sa musieť na plnenie núdzových zásob nájsť každoročne po vyše 1,1 miliardy korún v súčasných cenách.

Pri pesimistickom odhade, keď bude stúpať cena ropy a nebude sa k tomu patrične oslabovať americký dolár, sa môže v roku 2008 nákup zásob vyšplhať až po cenu dve miliardy korún. To všetko bez rezerv ministerstva obrany, ktoré ich tvorbu utajuje.

Skladovať by mali najlacnejší

Zatiaľ sa núdzové zásoby skladujú v zásobníkoch Slovnaftu, Transpetrolu a SŠHR. Práve sklady, ktoré obhospodarujú SŠHR, v súčasnosti nevyhovujú ekologickým normám.

Podľa odhadov správy len na zladenie skladov s platnou legislatívou je potrebných 660 miliónov korún. V budúcom roku sa SŠHR chce vyrovnať aj so Slovnaftom, ktorý už nepoužíva niektoré terminály na svoj obchod, a tak do obnovy zásobníkov neinvestuje.

Najväčšou položkou bude vybudovanie nových potrebných zásobníkov. Podľa odhadu SŠHR bude na to potrebné vynaložiť minimálne tri miliardy korún.

Predseda SŠHR Ján Tušim očakáva, že sa toho chytia súkromní investori. „Skladovanie zásob v štátnych skladoch nie je lacnejšie ako v súkromných,“ argumentuje J. Tušim.

Podľa predstáv vedenia SŠHR by sa mali núdzové zásoby uskladňovať na polovicu v súkromných skladoch a skladoch SŠHR. Správa sa súkromným investorom zaviaže, že sklady naplní a bude platiť nájomné.

Predbežné prepočty hovoria, že oproti súčasnosti by musela SŠHR nájomné približne zdvojnásobiť na sumu takmer šesťsto korún za kubický meter. Pri takomto nájomnom by sa investorom ich peniaze vložené do skladovacích priestorov vrátili za 17 rokov.

Záväzkom postaviť nové zásobníky do dvoch rokov od podpísania zmluvy mali zároveň získať dlhodobé kontrakty na uskladňovanie palív a ropy na dvadsať rokov. „Firmy v súťaži musia prísť a ponúknuť cenu, za akú budú vedieť spravovať zásoby. Vyhrá ten, kto to dokáže najlacnejšie. Aj Transpetrol bude musieť dať najlepšiu cenu, ak chce vyhrať,“ hovorí J. Tušim.

S vysokou pravdepodobnosťou však bude ropu skladovať práve Transpetrol aj pri zvýšených potrebách štátu. Firma totiž drží v rukách slovenské ropné cesty. Ich dostupnosť je nevyhnutná aj pre nové zásobníky.

To, či a za akých podmienok sa ruskí spolumajitelia Transpetrolu zaviazali pomôcť Slovensku pri budovaní zásobníkov na núdzové zásoby ropy, však nevedno. Celá zmluva o predaji štátneho podielu v Transpetrole firme Jukos je utajená.

Do súťaže na budovanie nových zásobníkov na skladovanie núdzových zásob palív sa podľa očakávania prihlási aj Slovnaft, ale pravdepodobne aj silné slovenské finančné skupiny. Po roku 2010 tak bude štát musieť vo svojom rozpočte ročne rátať s nákladmi sedemsto miliónov korún v súčasných cenách len na udržiavanie „civilných“ núdzových zásob.

V prípade, ak by boli sklady štátne, vedela by v budúcnosti SŠHR na prevádzkových nákladoch podľa odhadov ušetriť približne pätinu nákladov. To by však musel štát nájsť v pokladnici potrebné miliardy korún na rýchle vybudovanie skladov.

Štátny projekt s otáznikom

Štát má v súčasnosti rozostavané veľké núdzové zásobníky v Kapušanoch, v areáli Slovnaftu na východnom Slovensku. Pôvodné úvahy počítali s tým, že v tomto regióne sa postavia zásobníky na stotisíc kubických metrov palív.

Podľa odhadov do celého projektu by bolo potrebné vložiť približne dve miliardy korún. Rozbehnutý zámer bol však veľmi finančne náročný.

Dodatočné náklady si vyžiadali rôzne vyvolané investície v samej východoslovenskej obci. Začať s výstavbou druhej etapy zásobníkov bude napríklad možné až po tom, ako sa postaví cestný obchvat obce. Prešovský samosprávny kraj si ako podmienku kladie aj postavenie ďalšej cesty a mimoúrovňovej križovatky, pre ktorú sú už v štátnom rozpočte vyčlenené financie.

„Cez obec nám chodí denne 140 nákladných autocisterien. A to je veľká záťaž,“ odôvodňuje nevyhnutnosť novej cesty starosta obce Ladislav Kokoška. Ťažko však očakávať, že projekt v Kapušanoch bude pokračovať razantnejším tempom. Dôvodom je aj postupné prehodnocovanie potrieb skladovania pohonných hmôt pre armádu. Smerom nadol.

Sám predseda SŠHR J. Tušim pripúšťa, že za dve miliardy korún sa dajú vybudovať skladovacie priestory na približne dvestotisíc kubíkov palív. Súkromní investori zrejme budú hľadať iné možnosti na budovanie skladov.

Otázne je, či aj oni nebudú musieť čeliť rôznym vyvolaným investíciám, tak ako sa to stalo v prípade Kapušian. A teda ťažko povedať, či si budúce súkromné projekty nevyžiadajú aj štátnu asistenciu.

Okraj východného Slovenska zároveň nie je najvhodnejšie vybraná lokalita. Pripúšťa to aj člen predstavenstva a námestník generálneho riaditeľa Slovnaftu Béla Kelemen.

„Rafinéria je na západe Slovenska. Najväčšia spotreba pohonných hmôt je tiež na západnom Slovensku. Palivá sa tak budú zbytočne prevážať po republike na východ a nazad a prinesie to zbytočné náklady,“ upozorňuje.

Priestor pre silných

Práve obmena núdzových zásob v skladoch je ďalšou finančne zaujímavou možnosťou, ktorú získajú investori, ak sa podujmú stavať sklady. Napriek tomu, že zásobníky nemajú slúžiť na komerčné využívanie, pri obmene materiálu v skladoch sa dajú využívať časové posuny v cene, keď sa palivá uvoľňujú na trh a keď sa zas nakupujú späť.

Zatiaľ si SŠHR firmy, ktoré poverí obmieňaním zásob vo svojich skladoch, vyberá prostredníctvom verejnej súťaže. „Máme zásadu, že za akú cenu zo svojich skladov pri obmene zásoby uvoľňujeme, za takú istú cenu ich nakupujeme späť,“ hovorí M. Hrnčírik.

Spoločnosti, ktoré súťaž vyhrajú, majú približne dva mesiace na to, aby si palivá zo skladov vzali. Na spätné naplnenie zásobníkov majú obyčajne čas do konca kalendárneho roka, v ktorom beží transakcia.

Najsilnejšou spoločnosťou, ktorá je úspešná pri obmieňaní zásob palív SŠHR, je Spektrum, a.s., Trenčín. „S hmotnými rezervami robíme už od roku 1995. Prišli sme so systémom, za akú cenu odoberieme, za takú dodáme späť. Predtým sa za nejakú cenu palivá odobrali, a ak cena stúpla, za nahradenie museli hmotné rezervy platiť viac,“ tvrdí výkonný riaditeľ Spektrumu Juraj Ondrejka.

Spektrum, jeden z najväčších nezávislých veľkoobchodníkov s pohonnými hmotami na Slovensku, mesačne predáva do 20 miliónov litrov pohonných hmôt a je úspešný v mnohých verejných súťažiach na dodávku pohonných hmôt pre veľkoodberateľov na Slovensku.

Obchod s palivami so SŠHR bude výsadou len finančne veľmi silných firiem. Aj preto, lebo predtým, ako začnú odoberať palivá z rezerv, musia uhradiť sumu za celý objem. Napríklad pri tohtoročnej verejnej súťaži na obmenu leteckého petroleja bude musieť mať víťaz pripravených viac ako 120 miliónov korún.

Akčný plán o obnoviteľnej energii

Za účasti stovky ministrov a tritisíc delegátov zo 154 krajín sa v júni v Bonne uskutočnila doteraz najväčšia svetová konferencia o obnoviteľnej energii. Po prvý raz prijali na nej akčný plán, ktorým by sa malo začať nové obdobie globálnej energetickej politiky. Podľa názoru hostiteľa, nemeckého ministra pre ochranu životného prostredia Jürgena Trittina, patrí v tejto oblasti budúcnosť slnku, vetru, vode a biomase.

Akčný plán predvída konkrétne kroky pri rozšírení alternatívnych foriem energie. Dovedna sa uvádza 165 projektov, ktoré dokumentujú nezávislosť od ropy, uhlia a plynu. Súčasne ide o obmedzenie preniku škodlivín do atmosféry. Dohody, ktoré v tejto súvislosti prijali v Bonne, sú síce dobrovoľné, keďže však zahŕňajú celé skupiny štátov a medzinárodné organizácie, zaväzujú signatárov na kontrolu zo strany nadnárodných inštitúcií. Z hľadiska medzinárodného práva je plne záväzná záverečná rezolúcia, ktorá stanovuje rýchlejšie uvedenie obnoviteľnej energie do praxe. Obnoviteľná forma energie by mala už o 11 rokov zásobovať miliardu ľudí vo svete.

Nemecký kancelár Gerhard Schröder zvolal konferenciu z poverenia medzinárodných organizácií. Samo Nemecko sa na konferencii zaviazalo na podporu obnoviteľnej energie vyčleniť z osobitného fondu pol miliardy eur. Zároveň chce posilniť energetickú spoluprácu s Francúzskom v Afganistane, podporiť výrobu energie v južnej Sahare. A v Latinskej Amerike a Karibiku by sa mal zvýšiť podiel nemeckých firiem na výrobe obnoviteľnej energie.

Pozorovatelia považujú za najdôležitejší výsledok konferencie ochotu Činy podieľať sa na spoločných krokoch. Zástupcovia najľudnatejšej krajiny sveta v Bonne vyhlásili, že sa rozhodli zvýšiť podiel obnoviteľnej energie na celkovej produkcii elektriny (bez vodných priehrad) na desať percent. Rozhodnutie čínskej vlády platí od roku 2010. Bonnská konferencia sa podľa pozorovateľov považuje za míľnik na ceste k zmene svetovej energetickej politiky. Napriek tomu sa však objavili kritické pripomienky na adresu jednotlivých vlád. Organizácia Greenpeace napríklad uvádza, že väčšina krajín síce pripúšťa, že jedine obnoviteľná energia môže zabrániť hroziacej katastrofe v ovzduší, napriek tomu však nie je ochotná vytvoriť potrebné finančné a organizačné zázemie. (ri)

Foto – Milan Illík