Väčšina Rusov má negatívny postoj k NATO. Prevláda názor, že vstup nových krajín do NATO predstavuje pre Rusko hrozbu. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky nezávislého Analytického centra Jurija Levadu, známeho aj ako Centrum Levada.
Asi polovica z opýtaných pripúšťa, že konflikt na Ukrajine môže prerásť do stretu Ruska so Severoatlantickou alianciou, a tretina, že v prípade konfliktu so Západom môže dať pokyn na použitie jadrových zbraní ako prvý Vladimir Putin.
Vzťah k NATO
Sedem percent respondentov vyjadrilo pozitívny vzťah k NATO, 82 percent negatívny. V porovnaní s marcom sa postoj k Severoatlantickej aliancii mierne zhoršil.
Pozitívny vzťah k NATO má 16 percent respondentov vo veku 18-24 rokov. Starší, okrem skupiny vo veku 25-39 rokov, prejavujú menej náklonnosti: v skupine vo veku 40-54 rokov je to šesť percent, štyri percentá v skupine 55-ročných a starších.
Vnímanie hrozby zo strany krajín NATO sa vrátilo na úroveň z marca 2014. Až 60 percent opýtaných sa domnieva, že Ruská federácia má dôvod obávať sa týchto krajín. O niečo viac ako tretina (35 percent) sa domnieva, že takéto dôvody neexistujú.
V novembri minulého roka bol podiel respondentov, ktorí sa hlásia k týmto názorom, približne rovnaký - 48 percent uznalo dôvody Ruska na strach z členských krajín NATO, 44 percent nevidelo žiadne.
Prudko sa však zvýšil podiel respondentov, podľa ktorých členské krajiny NATO majú dôvod obávať sa Ruska. Zatiaľ čo v novembri 2021 bol ich podiel 36 percent, tak v máji tohto roku to bolo 60 percent. Aktuálne hodnoty sú maximálne za celý čas merania.
Ukrajina ako hrozba
Podľa respondentov predstavuje najväčšiu hrozbu vstup Ukrajiny do NATO - 52 percent to považuje za „vážnu hrozbu“ a ďalších 19 percent za „miernu hrozbu“. Menej respondentov sa obáva prípadného vstupu Fínska, Gruzínska alebo Švédska do NATO. Približne tretina (30-34 percent) to považuje za „vážnu hrozbu“ a štvrtina (23-25 percent) za „miernu hrozbu“.
Približne polovica (48 percent) opýtaných sa domnieva, že situácia na Ukrajine môže prerásť do ozbrojeného konfliktu medzi Ruskom a NATO. Na jar 2016 považovalo takýto konflikt za možný približne 20 percent opýtaných.
Najväčšiu istotu v takýto vývoj udalostí majú dnes respondenti vo veku 18-24 rokov. Až 60 percent verí, že je to možné. V skupinách vo veku 25-39 rokov a 40-54 rokov verí v pravdepodobnosť ozbrojeného konfliktu medzi NATO a Ruskou federáciou polovica opýtaných. Respondenti vo veku 55 rokov a starší o takýto vývoj predpokladajú menej.
Putin a jadrový útok
Približne tretina respondentov (34 percent) sa domnieva, že je pravdepodobné, že Vladimir Putin v prípade vojny so Západom dá ako prvý príkaz na použitie jadrových zbraní. Desať percent to považuje za veľmi pravdepodobné, štvrtina (24 percent) za celkom možné, 58 percent takúto možnosť skôr vylučuje, 36 percent si myslí, že je nepravdepodobná, a 22 percent, že je to úplne vylúčené.
Celkovo 29 percent respondentov sa veľmi neobáva možnosti, že by Rusko použilo jadrové zbrane, polovica má však z toho strach. Vo všeobecnosti vo všetkých vekových skupinách prevládajú tí, ktorí sa takejto príležitosti obávajú. Napriek tomu medzi respondentmi vo veku 40-54 a 55 rokov a starších je podiel (asi 30 percent) tých, ktorí sa toho neboja, relatívne vyšší.
Prieskum sa uskutočnil 26.-31. marca 2022 na reprezentatívnej vzorke mestských a vidieckych obyvateľov. Vzorku tvorilo 1634 ľudí vo veku 18 a viac rokov v 137 obciach 50 regiónov Ruskej federácie.
Ďalšie dôležité správy
