Niektorí dokonca hovoria o nefunkčnosti Vyšehradskej skupiny (V4), ktorej členmi sú okrem Maďarska a Česka tiež Poľsko a Slovensko. Po sčítaní takmer 100 percent odovzdaných hlasov má Orbánova konzervatívna strana Fidesz cez 53 percent hlasov, informovala stanica BBC.
Bude to mať tažšie
Lubomír Kopeček z Masarykovej univerzity v Brne uviedol, že po drvivom víťazstve strany Fidesz nemožno čakať, že sa niečo zmení „na charaktere neliberálnej demokracie, ktorú (Orbán) vybudoval". Za pravdepodobné má, že sa opozičná volebná koalícia po tomto neúspechu rozpadne. Orbánovo vládnutie bude podľa Kopečka ale vzhľadom na veľké ekonomické problémy krajiny o dosť ťažšie ako predtým.
Neúspech opozície
Ladislava Mrklasa z CEVRO Inštitútu víťazstva Orbánovej strany neprekvapilo aj preto, že ho signalizovali všetky prieskumy. Intenzita porážky zjednotenej opozície ale predsa len podľa neho trochu prekvapivá je, a to aj s ohľadom na to, že sa do parlamentu prvýkrát dostalo aj krajne pravicové hnutie Naša vlasť.
„Víťazstvo Fideszu prekvapivé nie je, snaha maďarskej opozície vytvoriť blok všetkých proti Orbánovi sa ukázala ako kontraproduktívna, pretože išlo o vnútorne nesúrodý konglomerát. Síce mal logiku v prostredí väčšinového volebného systému, ktorý je podstatnou súčasťou maďarského zmiešaného volebného systému, ale aj vnútornú nesúrodosť," napísal ČTK Josef Mlejnek z Fakulty sociálnych vied Univerzity Karlovej.
Zmrazená V4
V4 bude podľa Kopečka pre najbližší čas viac-menej zmrazená či pozastavená. Zvyšok skupiny má totiž o dosť iný postoj k situácii na Ukrajine. „Donedávna úzko spolupracujúce duo Poľsko a Maďarsko má teraz veľkú deliacu čiaru v podobe pohľadu na Putinovo Rusko," uviedol. Aj vzťah českej a maďarskej vlády nebude taký vrelý, ako v čase, keď bol premiérom Andrej Babiš, myslí si.
Maďarsko príde v EÚ o V4
Podľa Petra Kanioka z Masarykovej univerzity v Brne možno očakávať, že Orbán povedie Maďarsko do ešte väčšej izolácie a konfliktov s EÚ. „Za všetky problémy, ktoré sa Maďarsku, tak ako ostatným štátom EÚ v súvislosti s ruskou agresiou nevyhnú, bude môcť skôr EÚ než Rusko a vinníkom bude skôr (predsedníčka Európskej komisie) Ursula von der Leyenová než (ruský prezident) Vladimir Putin," napísal ČTK.
Zároveň podľa neho Maďarsko príde v EÚ o V4. Spolupráca bola veľmi preceňovaná a fungovala skôr signalizačne ako vecne, v posledných mesiacoch navyše ďalej upadala, keď podľa Kanioka najmä v Česku po výmene vlády klesla ochota stáť po Orbánovom boku.
Spolupráca len v presne vymedzených oblastiach
„Teraz bude nulová - Orbán svoje názory nezmení, čo je obzvlášť v ukrajinskej kríze pre štáty typu Poľska či Česka neprijateľné," dodal.
Maďarsko, na rozdiel od väčšiny svojich spojencov v EÚ a ako jediný z únijných susedov Ukrajiny, odmietlo dodať Kyjevu zbrane aj umožniť ich transport cez svoje územie. Maďarská vláda sa tiež aktívne postavila proti uvaleniu sankcií na dovoz ruskej energie s poukazom na to, že by to vážne poškodilo ekonomiku krajiny.
„Na svojom vzťahu k ruskej agresii na Ukrajine Viktor Orbán pravdepodobne nič nezmení, čo však povedie k prehlbovaniu izolácie Maďarska a už pred voľbami to viedlo de facto k rozpadu Vyšehradskej štvorky, ktorá je teraz v kompletnom formáte nefunkčná," dodal Mlejnek.
Podľa Mrklasa je potrebné spolupracovať s Maďarskom v oblastiach, v ktorých je to možné. V otázkach, v ktorých zhoda nepanuje, napríklad čo sa týka vzťahov k Rusku a Číne, treba vnímať, že Maďarsko má inú pozíciu a nebude najbližším partnerom ČR pri európskom či inom vyjednávaní.
Ďalšie dôležité správy
