Politologička: Smer padá, má už len zlú alebo horšiu možnosť

Účasť vo voľbách na úrovni takmer 23 percent pomerne príjemne prekvapila. Čo na ľudí zaúčinkovalo?

Nie je to nejaké extrémne vysoké číslo, ale je pravda, že je to nárast v porovnaní s predchádzajúcimi eurovoľbami. Čo voľby aspoň trochu zatraktívnilo, bola takzvaná politizácia volieb. Prvýkrát na Slovensko prišla akási vlna dvoch táborov.

Na jednej strane boli ľudia a strany, ktorí hovorili či už viac alebo menej otvorene o reforme EÚ. Aj pri tých miernejších zmenách by to znamenalo, že EÚ by sa zmenila, v rámci integrácie by sa vrátila.

A potom tu bol tábor proeurópskych kandidátov a politických strán, ktorí hovorili, že je potrebné zachovať EÚ, ako ju poznáme, prípadne posilňovať spoluprácu.

Jasná voľba medzi hlbšou integráciou a reformou EÚ mohla byť mobilizačný faktor?

Zvýšilo to atraktivitu súboja tým, že je niečo v stávke. Bolo za čo bojovať, za čo hlasovať, čo pomohlo ľuďom prekonať vlastné pohodlie a ísť hlasovať. Formy toho, čo slúži na mobilizáciu, samozrejme môžu byť rôzne.

Niektorí ľudia by napríklad povedali, že chceli zabrániť extrémistom dostať sa do Európskeho parlamentu, alebo že chceli niekoho, kto bude riadne reprezentovať Slovensko v EÚ, ale podstata sa nemení.

Výsledky eurovolieb na Slovensku znamenajú, že vyhral proeurópsky hlas?

Výsledok najsilnejšej strany v rámci európskych volieb na Slovensku je výhrou proeurópskych síl. Ak sa pozrieme na výsledky ostatných, máme tam taký mix.

Pri koalícii PS-Spolu, OĽaNO, KDH a časti Smeru ide o proeurópske sily. Potom tam máme niektorých zástupcov zo Smeru reprezentovaných pánom Čížom. Máme tam ĽSNS, ktorá určite nie je proeurópska. Potom máme SaS, u ktorej je otázka, ktorú zo svojich dvoch tvárí budú zastávať. Pri Eugenovi Jurzycovi by mali prevažovať proeurópske názory, pri Lucii Nicholsonovej to neviem odhadnúť.

Výsledok nie je jednoznačný, ale proeurópskych je o niečo viac.

Prehra vládnej koalície

Prekvapil vás viac pád Smeru alebo zlyhanie súčasnej vládnej koalície, keď sa do Európskeho parlamentu nedostali ani SNS, ani Most-Híd?

Skôr to je prepad vládnej koalície ako celku, ale aj z podpory, ktorú Smer dostal, možno odhadovať, že ani jadro nešlo voliť. Svedčí to o tom, že európske témy nie úplne zavážia pri ich voličoch. Podpora pri parlamentných voľbách sa formuje na iných témach.

Aneta Világi Zdroj: Maňo Štrauch

Dá sa napriek tomu výsledok Smeru na úrovni 15 percent považovať za prehru?

Či už sa na výsledok Smeru pozrieme cez percentá či počet ľudí, výsledok jednoznačne signalizuje, že mu klesá podpora. Toto sa nedá pripísať len tomu, že eurovoľby sú akési druhoradé. Klesajúci trend je dlhodobejší. Samozrejme to neznamená, že Smer nezíska v budúcich parlamentných voľbách relevantný výsledok, ak sa nestane nejaká katastrofa. Nemalo by to znamenať, že teraz už pôjdu len a len dole.

Monika Beňová už hovorila o tom, že je potrebná nejaká sebareflexia. Myslíte si, že je jej strana toho schopná?

Súhlasím s tým, že ak by Smer potlačil vo svojich radoch ľudí, ktorí reprezentujú radikálne krídlo, ako napríklad Ľuboš Blaha