Politológ Tomáš Koziak predpokladal o niečo vyššiu účasť na sobotňajšom referende na základe celkovej nálady spoločnosti. Uviedol, že existujú racionálne dôvody, ktoré nižšiu účasť zdôvodnia.
„Ten najsilnejší argument je to, že obsah referenda bol o tom, o čom sa rozhodli politické strany zhruba týždeň pred konaním referenda. To znamená, že predčasné voľby budú. Človek tým akoby stratil dôvod ísť na referendum,“ tvrdí Koziak.
Druhým dôvodom nízkej účasti je podľa politológa štatistický údaj, ktorý tvrdí, že Slováci neradi chodia k referendu. Ako tretí dôvod politológ označil referendovú kampaň, ktorá podľa Koziaka nebola dobre zvládnutá.
„Strana Smer - sociálna demokracia (Smer-SD) bola hlavným organizátorom referendovej kampane. Neúspech vidím v dvoch rovinách. Prvú rovinu by som nazval politickou - Smer-SD nenašiel pri kampani spojencov. Zo strán Smer-SD, Hlas - sociálna demokracia (Hlas-SD) a hnutie Republika bol najviditeľnejší práve Smer-SD,“ myslí si politológ.
Politológ: Nechce byť Ficovou dvojičkou
Naopak, strana Hlas-SD bola podľa Koziaka takmer neviditeľnou. „Dá sa to vysvetliť tým, že predseda Hlasu-SD Peter Pellegrini nechcel, aby bol spájaný s Robertom Ficom. Som stále presvedčený o tom, že Pellegrini si dáva veľký pozor, aby nebol vnímaný ako Ficova dvojička či najbližší Ficov spojenec,“ dodal Koziak.
Zároveň si myslí, že pokiaľ bude mať Pellegrini možnosť po nadchádzajúcich voľbách do Národnej rady SR zostavovať vládu, tak urobí všetko preto, aby Smer-SD nebol na tej vláde účastný. Tomáš Koziak ďalej tvrdí, že voliča sa nepodarilo presvedčiť, že „nejde o čisto politickú akciu Smeru-SD a o účasť permanentnej predvolebnej kampane, ktorú tu Smer-SD dlhodobo vedie.“
„Nepodarilo sa voličov presvedčiť, že ide o referendovú otázku, ktorá môže ľuďom pomôcť vyriešiť problém, ktorý by ich dlhodobo trápil. Predčasné voľby by mohli byť vecným a vkusným riešením toho problému, ktorý tu je,“ dodal.
Koalícia sa nemusí až tak báť volieb
Výsledky referenda podľa Koziaka až tak nenasvedčujú, že by sa koalícia mala obávať prípadných predčasných parlamentných volieb. „Smer-SD dostal na podporu svojho návrhu v referende len 27 percent voličov, a to je spoločný súčet tých strán, ktoré sa vehementne zasadzovali za predčasné voľby,“ uviedol politológ.
Dodal, že by určite nevyvodzoval to, čo napr. hovorí Igor Matovič (OĽaNO). Ten podľa politológa tvrdí, že ľudia predčasné voľby nechcú. „Je to úplne rovnaká populistická veta, ako keď Robert Fico povie, že to referendum bolo úspešné. To je ten istý spôsob populistickej komunikácie, ktorá prekrucuje fakty, pretože 27-percentná účasť na referende z pohľadu toho, kto potrebuje minimálne 50 percent ľudí, tak určite nie je úspechom,“ vysvetlil Tomáš Koziak. Podľa neho by úspech bol jedine vtedy, že by to Fico od začiatku vnímal ako súčasť permanentnej predvolebnej kampane, čo je podľa politológa možné.
Tomáš Koziak taktiež uviedol, že referendová otázka nebola jednoducho položená. „To možno nasvedčuje tomu, že Robert Fico referendum príliš vážne nebral. Ak chceme od ľudí, aby k tomu referendu išli a zaň zahlasovali, tak otázka musí byť položená veľmi jednoduchým spôsobom. To, čo v tej otázke bolo napísané, veru nevyzeralo ako jednoduchá vec,“ dodal politológ.
Problematická ústavná zmena
Zároveň tvrdí, že keby ľudia vnímali širší kontext referendovej otázky, tak v konečnom dôsledku by účasť bola ešte nižšia. „Ústavná zmena by bola dosť problematická, to by mohlo rozkolísať politický systém, ktorý tu máme a ktorý je už dosť rozkolísaný a dosť nestabilný,“ vysvetlil Koziak.
Myslí si, že ak by stačila prostá väčšina na predčasné voľby aj do budúcnosti, tak mnohí voliči by sa divili, čo by to spôsobilo pre politický vývoj. „Mali by sme tu prakticky permanentnú predvolebnú kampaň. Stačilo by, že by nejaká politická strana tesne prehrala voľby alebo tesne vyhrala, ale nedokázala by zostaviť vládu, no mala silnú voličskú podporu. Zorganizovala by referendum a budeme mať ďalšie predčasné voľby za veľmi krátku dobu,“ uzavrel.
Referendum o zmene ústavy, ktorá mala zabezpečiť možnosť predčasných volieb, je neplatné, hlasovania sa zúčastnilo 27,25 percenta oprávnených voličov, teda 1 193 198 osôb. Na úspech však bola potrebná účasť viac ako 50 percent voličov.
Ďalšie dôležité správy
