Podľa Zväzu spracovateľov dreva (ZSD) SR je politika Ministerstva životného prostredia, vedeného ministrom Jánom Budajom (OĽANO) trvdohlavá a bezohľadná voči obhospodarovateľom lesov na území Slovenskej republiky a tým aj voči spracovateľom dreva a občanom Slovenskej republiky, ktorí vďaka nezmyselne nadhodnotenej miere tzv. bezzásahových území v národných parkoch Slovenska prichádzajú ročne o stámilióny EUR príjmu na rozvoj regiónov a priemyslu.
Samovývoj lesov
„Na jednej strane ľúbivé a pseudoodborné zdôvodnenia toho, prečo je nevyhnutné nechať čoraz väčšie územia lesov na samovývoj, teda bez zásahu a na druhej zamlčovanie faktov, ktoré dokazujú, že štát takto ročne príde o stámiliónové sumy príjmov z legálnej a trvalo udržateľnej hospodárskej činnosti. Namiesto príjmov do štátneho rozpočtu, sľubovanie odškodného, krátkozrakých dotácií, „prejedanie“ peňazí z „Plánu obnovy a odolnosti“, kompenzácie tam, kde by pomohlo ponechanie normálneho hospodárenia. Populizmus namiesto zdravého sedliackeho rozumu,“ tvrdí zväz.
Minister Budaj predstavil plán zonácie troch národných parkov: Slovenský kras, Poloniny a Veľká Fatra.
Podľa TASR má „Slovenský kras v súčasnosti 4 percentá v bezzásahovej zóne, po zonácii by to podľa návrhu malo byť 24 percent. Poloniny majú aktuálne 9 percent a envirorezort by chcel dosiahnuť 46 percent bezzásahovosti. Národný park Veľká Fatra má 21 percent v bezzásahovom režime a ministerstvo podľa Budaja chce dosiahnuť 41 percent, do ďalších desiatich rokov by to malo byť vyše 50 percent. Štátny tajomník Michal Kiča priblížil, že v návrhoch zonácií sa ráta so zásobovaním obyvateľov palivovým drevom. Sú na to presne vymedzené plochy.“
Vo všetkých troch národných parkoch ide podľa ZSD takmer o 100 percentný bezzásah na štátnych lesných pozemkoch, bez ohľadu na stav lesných porastov, ich pôvod, rozpracovanosť obnovy lesa a podobne. Vzhľadom k tomu bude problém naplniť prísľub štátneho tajomníka zo štátnych zdrojov.
Novela zákona
Už v čase, keď malo MŽP v súčinnosti s niektorými poslancami NR SR presadzovať poslanecký návrh novely Zákona o ochrane prírody a krajiny vyjadrovali podľa ZSD lesníci a drevári obavy, že prijatý zákon rozvráti krehkú stabilitu v hospodárení v lesoch a dodávkach dreva pre priemyselné spracovanie.
„Odborné argumenty, podľa ktorých dôjde k rapídnemu úbytku disponibilného dreva na Slovensku, envirorezort zhadzoval zo stola s poznámkou, že sú banálne, alebo neopodstatnené. Pritom v už prijatej Envirostratégii (Vláda SR – 2018) však ŠOP počíta s útlmom ťažby do roku 2025 o 50 percent a do roku 2030 až o 75 percent celkového objemu. Celkovo sa to týka cca 700 tis. m3 guľatiny, z čoho je cca 80 percent ihličnatej (t.j. cca 500 tis m3) – teda tej najžiadanejšej, o ktorú príde drevospracujúci priemysel ako celok, teda nielen strední a regionálni spracovatelia,“ tvrdí ZDS.
Zelená správa, ktorú schvaľuje Vláda SR a predkladá NR SR podľa drevárov hovorí, že na Slovensku od roku 2018 kontinuálne klesá ťažba surového dreva. Z celkového objemu cca 10 miliónov m3 dreva v roku 2018 sa v roku 2022 kleslo na 7,6 m3 ihličnatého a listnatého dreva spolu. Ročný prírastok sa sa má stabilne držať na úrovni 11 až 12 mil. m3 dreva na celom území Slovenska. Ročná ťažba sa v súčasnosti pohybuje na úrovni nižšej než 76 percent prírastku. Vo vyspelých európskych krajinách, v ktorých drevospracujúci priemysel hrá dôležitú úlohu, je to až 80 – 85 percent prírastku, informuje ZDS
Štát prichádza o financie
Takouto flagrantnou nehospodárnosťou so zvereným majetkom a nevyužívaním slovenských lesov ako zdroja prírodných zdrojov prichádza podľa spracovateľov dreva štát o stámilióny eur ročne, čo ukazuje štúdia a zdroje Národného lesníckeho centra vo Zvolene:
- Lesnícko-drevársky sektor na Slovensku v roku 2019
- ťažba 9 mil. m3 surového dreva
- domáca spotreba a spracovanie 6,7 mil.m3 surového dreva
- tržby a výnosy viac ako 4 mld. €
- pridaná hodnota 1,2 mld. € ročne
- dane do rozpočtu štátu, vyšších územných celkov, miest a obcí sumu viac ako 370 mil. €
- zamestnáva priamo 50 tis. osôb
- príjem z lesnícko-drevárskeho sektora plynie 69 tis. osobám
- v lesnícko-drevárskom sektore pôsobí okolo 30 tis. subjektov (obchodné spoločností a samostatne zárobkovo činné osoby).
Sociálno-ekonomické dopady možno kvantifikovať na základe mzdových nákladov, odvodov zamestnancov a zamestnávateľa, odvedených daní z príjmu a dane z pridanej hodnoty (DPH).
- Prepočet na 1 m3 spracovaného guľatinového surového dreva (bez palivového dreva a dreva na energetické účely)
- pre subjekty drevospracujúceho priemyslu tržby a výnosy vo výške 443,83 €/m3
- pridanú hodnotu vo výške 160,28 €/m3 (hrubá pridaná hodnota), resp. 118,39 €/m3 (čistá pridaná hodnota)
- zisk z hospodárenia vo výške 18,74 €/m3
- pre štát, vyššie územné celky, mestá a obce príjem 41,84 €/m3 na daniach,
- sociálne a zdravotné odvody vo výške 31,34 €/m3
- osobné náklady vrátane čistého príjmu SZČO vo výške 76,71 €/m3
- vo vyjadrení pracovných miest to predstavuje 7,38 pracovníka na 1 000 m3 spracovaného surového dreva
„Pri zámere MŽP, ponechať bez zásahu vo všetkých národných parkoch SR viac ako 50 percent územia pokrytých lesmi, tak Slovensko príde o 700 tisíc m3 dreva ročne, ktorých spracovanie vytvára (podľa vyššie uvedeného prepočtu) 5 600 priamych pracovných miest v regiónoch, kde lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel sú často jedinou pracovnou príležitosťou,“ informuje ZSD.
Znižovanie ťažby
Štátne lesy, ktoré obhospodarujú necelých 46 percent lesného územia SR, teda LESY SR, š.p. podľa zväzu znižujú svoju ťažbu už od roku 2018, kedy vyťažili celkom necelých 6 mil. m3 dreva. V tomto roku 2022 sa dostali na úroveň 3,3 mil. m3 a pre rok 2023 plánujú ťažbu znížiť o ďalších 300 tisíc m3, a v roku 2024 budú ťažiť iba 2,7 mil. m3 surového dreva, Ihličnatého a listnatého spolu, pričom podiel ihličnanov z roka na rok klesá a dnes tvorí necelých 45 percent celkovej ťažby.
„Zo Slovenskej republiky sa – napriek obrovskému a stále nevyužitému potenciálu lesnícko-drevárskeho sektora – stáva importná krajina. Podľa Zelenej správy 2021 sa v roku 2021 doviezlo na Slovensko viac dreva, ako sa vyviezlo nespracovateľných sortimentov. A odhady na rok 2022 hovoria, že tento dovoz sa ešte zvýšil,“ tvrdia drevári.
Prehliadanie diskusie
MŽP má podľa nich zámerne prehliadať odbornú diskusiu a argumenty, ktoré potvrdzujú ekonomickú nehospodárnosť vo vyhlásených zónach bez zásahu.
Zväz spracovateľov dreva SR (ZSD SR) opakovane upozorňuje na likvidačný postoj Vlády SR – v ktorej envirorezort prevalcoval záujmy pôdohospodárov, pod ktorých patria lesníci i drevári – a vyzýva na okamžité stiahnutie návrhu zonácie všetkých národných parkov na Slovensku a na serióznu, nepolitickú, odbornú debatu o tom, ako trvalo udržateľne, bez následkov na lesy na Slovensku v súlade s princípmi udržateľnej a racionálnej ochrany prírody hospodáriť v lesoch Slovenska (štátnych aj neštátnych) v prospech ekonomiky a teda aj občanov SR.
- Požiadavky Zväzu spracovateľov dreva SR
- drevo definovať ako strategickú suroviny a podľa toho sa k nej aj správať (suroviny v nespracovanom stave vyvážajú iba „banánové republiky“) hľadať systémové podporné opatrenia pre zvyšovanie pridanej hodnoty pri spracovaní dreva ako ekonomický a ekologický prínos pre HDP SR v systéme „Používajme viacej dreva – zabráňme klimatickým zmenám“ (Bez dreva to nepôjde)
- zmraziť rozširovanie bezzásahových zón v pestovaní a využívaní lesa a jeho produktov
- podporovať spracovanie dreva vo finálnych produktoch a recykláciu dreva, pretože ak drevo evtl. biomasu spálime, dostaneme tzv. finálny status, keď drevo opäť vypustí do ovzdušia CO2, kým v produktoch i recyklovaných ho stále viaže, ovplyvňovať povedomie verejnosti o praktických výhodách využívania dreva v porovnaní s ostatnými materiálmi.
- dôsledne presadzovať účinnú kontrolu pestovania dreva trvalo udržateľným spôsobom a uvádzanie dreva a produktov z neho na trh, cez oficiálne a celosvetovo uznávané certifikačné schémy PEFC a FSC
Ďalšie dôležité správy
