Boj proti politickému populizmu v strednej Európe niekedy vyzerá ako súboj s viachlavým drakom. Sotva mu zotnú hlavu v jednej krajine, narastie nová v inej. Posledným príkladom je Slovensko, kde premiér Robert Fico zavádza neliberálnu politiku práve v čase, keď sa nová poľská vláda snaží vyrovnať s konzervatívno-nacionalistickým dedičstvom svojej predchodkyne.
Financial Times (FT) uvádza, že v posledných dňoch si R. Fico uťahuje z Ukrajiny a vysmieva sa jej vláde, ktorú prirovnal k americkej bábke. Jeho ministerstvo kultúry oznámilo obnovenie vzťahov s Ruskom a Bieloruskom, ktoré boli pozastavené po ruskej invázii na Ukrajinu. Premiér presadzuje plány na prevzatie kontroly nad slovenským súdnictvom, má v úmysle zrušiť špeciálnu prokuratúru zameranú na korupciu a organizovaný zločin a znížiť ochranu oznamovateľov korupcie.
Jeho zjavným cieľom však je chrániť predstaviteľov strany Smer pred vyšetrovaniami, ktoré sa týkajú vlády v rokoch 2012 až 2018, pripomína FT. Slovenský premiér si popritom hľadá priateľov. Ruský prezident Vladimir Putin ho v decembri na koncoročnej tlačovej konferencii vychválil do neba.
Pokiaľ ide o maďarského predsedu vlády Viktora Orbána, ten minulý týždeň privítal R. Fica v Budapešti a vyhlásil, že záujmy Maďarska a Slovenska sú „na 99 percent totožné“. Obrat k neliberalizmu na Slovensku sa datuje od Ficovho septembrového volebného víťazstva. Bol to triumf politika, ktorého kariéra sa po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice v roku 2018 zdala byť v troskách.
Na povrch vyplávali prepojenia medzi slovenskými politikmi, podnikateľmi a organizovaným zločinom, čo podnietilo najväčšie protivládne protesty v krajine od pádu komunizmu v roku 1989 a Ficovu rezignáciu po šiestich rokoch vo funkcii premiéra. Teraz už štvornásobný premiér vedie trojkoalíciu, ktorej moc sa posilní, ak prezidentské voľby naplánované na 23. marca vyhrá jeho spojenec Peter Pellegrini, ktorý je predsedom parlamentu. Prieskumy verejnej mienky ho uprednostňujú pred prozápadným bývalým ministrom zahraničných vecí Ivanom Korčokom.
Ak žiadny z kandidát nezíska v prvom viac ako 50 percent hlasov, voľby zrejme prejdú aj do druhého kola, ktoré by sa malo konať v apríli, dodáva FT.