Globalizácia sa netýka len obchodu a technológií. Súvisí aj s politikou. Politické zmeny, a to najmä pád komunizmu, so sebou priniesli vek hyperglobalizácie. Súčasné politické zmeny, predovšetkým vzmáhajúci sa nacionalizmus, ohrozujú hustú sieť ekonomických väzieb, ktoré sa za posledné tri desaťročia podarilo vybudovať, píšu Financial Times.
Nepriatelia sú všade
Nepriatelia globalizácie sú rozosiati v rámci celého politického spektra, od nacionalistickej pravice po antikapitalistickú ľavicu. Od ochrancov životného prostredia až po spravodajské služby.
Je pravdou, že deglobalizácia sa zatiaľ v obchodných číslach skutočne neprejavila. Ako nedávno zdôraznil analytik Alan Beattie, „väčšine štandardných globalizačných opatrení, teda cezhraničnému pohybu tovaru, služieb, kapitálu, údajov a ľudí, sa nedarí najhoršie“.
Jedným z možných záverov je, že globálne ekonomické prepojenia a dodávateľské reťazce sú v súčasnosti natoľko poprepájané, že rozpliesť ich je v podstate nemožné. Aj keď tu možno existuje vôľa deglobalizovať, nikto vlastne nevie, ako ju realizovať.
Náhle stiahnutie sa do ulity ekonomickej autarkie zo strany svetových obchodných veľmocí by určite spôsobilo chaos a problémy.
Obchod je citlivý
Počas posledných dvoch rokov pandémia a vojna na Ukrajine ukázali, ako citlivo reaguje medzinárodný obchod na neočakávané otrasy. Pandémia covidu dala červenú globálnemu cestovaniu a narušila dodávateľské reťazce.
Vojna na Ukrajine viedla k spretŕhaniu ekonomických väzieb Západu s Ruskom, a spojené politické a sociálne sily, ktoré teraz útočia na globalizáciu, spôsobujú, že ďalšie otrasy nenechajú na seba dlho čakať.
Ešte pred desiatimi rokmi sa slovo protekcionizmus pokladalo v americkej politike za nadávku. Potom však prišla administratíva Donalda Trumpa, ktorá sa vrhla do obchodnej vojny s Čínou, a jeho nástupca Joe Biden ponechal Trumpom zavedené clá v platnosti.
Americkí republikáni a demokrati nateraz presadzujú politiku zníženia ekonomickej závislosti od Číny a repatriáciu kľúčových priemyselných odvetví, čo sa týka najmä výroby polovodičov.
V časoch, keď bola ekonomická logika silnejšia ako geopolitická rivalita, dominantnou otázkou bolo: Kde je najlacnejšie alebo najefektívnejšie nakupovať alebo vyrábať? Odpoveď na túto otázku viedla k vybudovaniu zložitých cezhraničných dodávateľských reťazcov.
Veľká rivalita
Vo svete, v ktorom narastá medzinárodná rivalita, sa však vynárajú iné otázky. Kde je najbezpečnejšie vyrábať alebo nakupovať? A mali by sme vôbec obchodovať s národmi, ktoré považujeme za hrozbu?
Ruská invázia na Ukrajinu nielenže odhalila skutočnosť, že spoliehanie sa na politických rivalov pri kľúčových ekonomických vstupoch nie je najrozumnejšie, ale zároveň umožnila západnému národnobezpečnostnému establišmentu, aby zástancom voľného obchodu ukázal svoju morálnu nadradenosť.
„Sloboda je dôležitejšia ako voľný obchod,“ hovorí generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg. A vplyvných hlasov, ktoré by s ním nesúhlasili, je ako šafranu.
Ďalšie dôležité správy
