„Táto politická sila a iné podobné politické strany od dnešného dňa nemôžu byť subjektmi volebného procesu a nemôžu sa zúčastniť komunálnych ani celoštátnych volieb,“ vyhlásil v Kyjeve šéf ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Oleksandr Turčynov.

Zákaz označil za akt historickej spravodlivosti a obvinil tri existujúce ukrajinské komunistické strany z mučenia ukrajinského ľudu a masových vrážd.

Podľa ministra spravodlivosti Pavla Petrenka rezort vykonal počas posledného mesiace previerku ukrajinského komunistického hnutia. Dospel k záveru, že existujúce komunistické strany „svojou činnosťou, názvom, symbolikou, stanovami aj programom odporujú požiadavkám zákona o odsúdení komunistického a nacionálne socialistického totalitného režimu“, ktorý vstúpil v platnosť začiatkom apríla.

Na Ukrajine pôsobí okrem najstaršej Komunistickej strany Ukrajiny (KPU) ešte Komunistická strana Ukrajiny (obnovená) a Komunistická strana robotníkov a roľníkov.

Najsilnejšia KPU bola po zákaze v roku 1991 o dva roky neskôr obnovená, jej činnosť ale poznamenali vnútorné rozpory a vplyv strany postupne upadal. Zatiaľ čo napríklad vo voľbách v roku 1998 získali komunisti štvrtinu všetkých hlasov, v roku 2006 skončili s necelými štyrmi percentami.

V súčasnosti majú komunisti v snemovni 23 z celkových 450 poslancov, ich frakcia ale teraz automaticky zaniká. Ostatné dve komunistické strany sa pohybujú na okraji politického diania.

Komunisti majú tradične najväčšiu silu v oblastiach na východe krajiny, na západe Ukrajiny je ich vplyv fakticky nulový. Strana do minuloročného prevratu aktívne podporovala proruský režim prezidenta Viktora Janukovyča a podieľala sa na vláde, čo v nemalej miere prispelo k jej súčasnému zákazu.

V Donbase komunisti podporujú proruskú politiku separatistov, celoštátne najväčšiu popularitu má KPU v Doneckej a Luhanskej oblasti.

Proces likvidácie komunistického dedičstvo má na Ukrajine okrem inštitucionálnej podoby aj praktický dopad na život bežných občanov. Desiatky miest, obcí a ulíc, pomenovaných v minulosti po bolševických revolucionároch a sovietskych vodcoch, v súčasnosti mení názvy.

Z námestie miznú napríklad sochy Vladimira Iľjiča Lenina a jeho spolubojovníkov, pokiaľ neboli strhnuté už po minuloročnom násilnom prevrate.