Kauza zoznamu švajčiarskych účtov v pobočke britskej banky HSBC, ktoré dostali prezývku Swiss Leaks, začala hýbať vodami aj na Slovensku. V zozname z rokov 2005 až 2007 bolo vedených 60 osôb, ktoré mali prepojenie na Slovensko – z toho v šiestich prípadoch mali klienti slovenskú národnosť alebo pas. Zvyšok tvorili schránkové firmy, ktoré boli evidované pod číslom. V banke mali klienti so slovenských pozadím uložených takmer 50 miliónov eur.
Denník Sme upozornil, že o prípad sa začala zaujímať slovenská Finančná správa. „Využijeme všetky zákonné možnosti, aby sme údaje zo Swiss Leaks získali,“ potvrdila pre denník hovorkyňa finančnej správy Patrícia Macíková.
Hovorkyňa o detailoch pre TREND.sk nechcela viac hovoriť, rovnako sa nechcela vyjadriť ani k tomu ako plánujú zoznam získať.
Polícia sa rozhýbala
O prípad sa chce zaujímať podľa najnovších informácií aj slovenská polícia. Potvrdil to pre TREND.sk hovorca polície Michal Slivka.
„Národná kriminálna agentúra preveruje všetky zverejnené informácie z otvorených zdrojov a súčasne požiadala o súčinnosť aj príslušné orgány. Vo veci koná Finančná spravodajská jednotka Národnej kriminálnej agentúry, ktorá môže využiť oprávnenia podľa zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu. Súčasne bude vo veci konať aj Národná jednotka finančnej polície,“ potvrdil M. Slivka.
Finančná spravodajská jednotka podľa neho už kontaktovala kolegov vo Švajčiarsku so žiadosťou o poskytnutie informácií ku klientom HSBC.
Keďže HSBC je britskou bankou, slovenská polícia oslovila aj britských vyšetrovateľov. „Súčasne koordinujeme postup so spravodajskou jednotkou v Českej republike, ktorá majú svojich občanov v obdobnom postavení,“ dodal M. Slivka.
Prečo tak neskoro?
Ani daniari, ani polícia sa nechceli bližšie vyjadriť k tomu, prečo sa o prípad zaujímajú až po piatich rokoch. Zoznam totiž ukradol z banky ešte v roku 2010 IT administrátor banky Hervé Falciani, ktorého momentálne vyšetrujú za priemyselnú špionáž.
Keď zoznam H. Falciani nevedel speňažiť v Libanone, ponúkol ho Francúzom. Bankové dáta sa dostali až k vtedajšej francúzskej ministerke financií Christine Lagardeovej (dnes šéfuje MMF), ktorá ho zaslala ostatným krajinám. Zoznam sa spopularizoval ako Lagardeovej zoznam. Bývalá ministerka utajené dáta poslala aj Grékom, ktorí sa preslávili najväčšími daňovými únikmi v EÚ.
Na základe neho bol pred pár týždňami odsúdený na štyri roky grécky exminister financií a obrany Yannos Papantoniou. Jeho manželka Stavroula Kourakouová si vypočula rovnaký verdikt. Manželský pár totiž zabudol spomenúť, že vo Švajčiarsku sa im ohrieva bankový účet s dvomi miliónmi eur. Zoznam vyše dvoch tisícok Grékov s účtami v Švajčiarsku zverejnil v roku 2012 grécky novinár Kostas Vaxevanis, ktorému istý čas za tento počin hrozilo väzenie.
Najznámejší bankový whistleblower predal rovnaký zoznam aj vyšetrovateľom do Nemecka. V rozhovore ešte v roku 2013 týždenníku Der Spiegel potvrdil, že Nemci mali zoznam už v roku 2010. V prípade Nemecka šlo o tisícku klientov, ktorí mali účty v pobočkách HSBC v Ženeve a Lugane.
Zoznam sa mal dostať minimálne do USA, na Cyprus či do susedného Rakúska. Len v Grécku vlani vyšetrovatelia potvrdili, že na základe zoznamu je podozrivých 2600 Grékov, ktorí na švajčiarskych účtoch HSBC skryli najmenej 1,5 miliardy eur. Odvtedy grécke úrady priznali, že vyšetrili najmenej 80 prípadov krátenia daní cez švajčiarske banky v hodnote 40 miliónov eur.
