„Podľa doterajších informácií sa má miesto skutku nachádzať v katastrálnom území mestskej časti Bratislava – Podunajské Biskupice a obce Ivanka pri Dunaji. Vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovacie úkony nie je v súčasnosti možné poskytnúť bližšie informácie,“ spresnila hovorkyňa.
Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal tieto zistenia považuje za závažné. „Ak sa to potvrdí, musí byť vyvodená zodpovednosť,“ povedal. Otázku chce otvoriť aj na poradách k D4 a R7.
Konzorcium, ktoré obchvat stavia, na otázky neodpovedalo. V minulosti však deklarovalo, že materiál používaný na stavbu disponuje platnými certifikátmi kvality a že prechádza prísnymi kritériami posúdenia vhodnosti jeho použitia na výstavbu, vrátane podmienky nulovej kontaminácie zeminy.
Chemické fabriky a rafinéria
Na možný vývoz kontaminovanej pôdy z potvrdenej environmentálnej záťaže na bratislavských Nivách na stavbu bratislavského obchvatu upozornil v apríli podnet, ktorý má agentúra TASR k dispozícii. Zaoberala sa ním aj Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP).
Bratislavská miestna časť Nivy je poznačená znečistením z bývalých chemických fabrík či zbombardovanej rafinérie Apollo, kde v minulosti došlo k únikom škodlivín až do podzemnej vody.
Developer HB Reavis, ktorý na mieste zbúranej autobusovej stanice buduje nový terminál, tvrdí, že si uvedomuje, že stavia v zóne historicky vystavenej znečisteniu.
„V tejto oblasti postupujeme mnohokrát aj nad rámec legislatívy. Spolupracujeme výhradne s certifikovanými dodávateľmi a môžeme garantovať, že pri realizácii projektov postupujeme v súlade s platnou legislatívou a industriálnu záťaž riešime maximálne zodpovedne,“ povedala hovorkyňa HB Reavis Martina Jamrichová.
Do dekontaminácie podložia v území podľa nej doteraz investovali viac ako 16,5 milióna eur. HB Reavis tvrdí, že pri aktuálnom vyšetrovaní poskytli polícii maximálnu možnú súčinnosť a všetky potrebné informácie.
Použiteľný materiál ide na cesty
Spoločnosť EBA, ktorá pre developera nebezpečný odpad spracúva, deklaruje, že celá sanácia environmentálnej záťaže prebieha v zmysle zákona a pod dozorom nezávislého odborného geologického dohľadu.
„Všetky potrebné informácie k prípadu sme poskytli polícii. V rámci sanácie zemín boli a sú priebežne odoberané a analyzované vzorky zemín s cieľom rozlíšenia, či je priebežne odťažená zemina nebezpečným odpadom, alebo nie. V závislosti od výsledkov analýz sa následne so zeminami nakladá v súlade s platnou legislatívou,“ uviedla obchodná riaditeľka EBA Monika Fickuliaková.
Podľa HB Reavis znečistená výkopová zemina je odvezená do recyklačného zariadenia na úpravu. Zemina, ktorá nie je znečistená a bola klasifikovaná ako použiteľný materiál, sa využíva pri budovaní rýchlostných ciest.
Polícia začala v júni aj trestné stíhanie vo veci zločinu neoprávneného nakladania s odpadmi v prípade možného znečistenia Jarovského ramena pri výstavbe D4 a R7. Konzorcium znečistenie odmieta.
Zdroj: SITA
Niekoľkomesačné meškanie
Výstavba obchvatu Bratislavy, ktorý má tvoriť časť diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7, môže tiež meškať niekoľko mesiacov. Uviedol to v stredu minister dopravy Árpád Érsek počas kontrolného dňa na stavbe.
„Hovoríme o určitých mesiacoch,“ konštatoval Á. Érsek na margo prípadného omeškania stavby. Predovšetkým môže podľa jeho slov nastať na diaľnici D4, ktorej súčasťou je aj most cez Dunaj.
Zároveň je ešte otázkou napojenie diaľnice D4 na diaľnicu D1. „Musíme do konca októbra zaujať stanovisko, kto dokončí celé napojenie a potom bude v termínoch jasnejšie,“ avizoval minister. Jednoduchšou časťou stavby je podľa jeho slov úsek rýchlostnej cesty R7.
Celkovo je však podľa ministra ťažké vyhodnotiť, v akom sklze je momentálne stavba, keďže v zmluve je iba jeden míľnik, a tým je dokončenie projektu na jeseň 2020.
Keďže sa obchvat buduje ako PPP projekt, koncesionár ho postaví a bude ho 30 rokov prevádzkovať, za čo mu bude štát platiť počas 30 rokov splátky. Ročná splátka štátu by mala byť vo výške 52,8 milióna eur, čo má po 30 rokoch Slovensko vyjsť aj po zohľadnení inflácie na 1,76 miliardy eur.
