Spomínaným spoločnostiam podľa poľských médií hrozia vysoké pokuty až do výšky desiatich percent ich globálneho obratu. Firmy môžu odpovedať na poľské výhrady do 25. mája.

Poľský úrad vychádza z toho, že Gazprom a západné spoločnosti - nemecké Uniper a Wintershall, britsko-holandská Shell, rakúska OMV a francúzska Engie - sa na neho v roku 2015 obrátili so žiadosťou o súhlas s vytvorením spoločného konzorcia pre výstavbu, financovanie a prevádzku nového plynovodu, v ktorom by Gazprom mal polovičný podiel a západní partneri po 10 percentách.

V lete 2016 šéf úradu Marek Niechcial vyjadril výhrady k projektu, pretože by mohol viesť k obmedzeniu konkurencie, a to tým skôr, že Gazprom má už dominantnú pozíciu na poľskom trhu a nový plynovod by ešte posilnil jeho postavenie pri rokovaniach s poľskými odberateľmi. O mesiac neskôr Gazprom a jeho partneri žiadosť zaslanú poľskému úradu stiahli.

„Bez čakania na formálny zákaz sa firmy rozhodli svoju žiadosť stiahnuť,“ pripomenul M. Niechcial s vysvetlením, že formálny zákaz by znamenal, že v projekte by mohol pokračovať iba ruský Gazprom, a to na vlastné riziko a na vlastné náklady.

Úrad však začal svoje vyšetrovanie, hneď ako Gaprom a západné koncerny v apríli 2017 podpísali dohodu o financovaní plynovodu, podľa ktorej mali západné koncerny hradiť po desiatich percentách nákladov, teda po 950 miliónov eur. Následne s Gazpromom uzavreli ďalšiu dohodu v júni 2017 v Petrohrade.

„Bohužiaľ sa aj cez náš odpor rozhodli financovať projekt. Môže to znamenať porušenie protimonopolných predpisov, a preto máme námietky voči Gazpromu a piatimi ďalším spoločnostiam,“ povedal M. Niechcial.

Uzavreté dohody môžu podľa neho predstavovať pokus obísť nesúhlas poľského úradu, hoci ako vznik konzorcia, s ktorým poľský úrad nesúhlasil, tak neskoršie dohody mali rovnaký cieľ: zabezpečiť financovanie projektu Nord Stream 2. Dotknuté firmy majú 21 dní na odpoveď na poľskej výhrady.

Postup úradu môže skončiť až trestom v podobe pokuty siahajúcej až do výšky desiatich percent celkového obratu. Úrad tiež môže nariadiť zákaz ďalšieho financovania či nariadiť predaj akcií zaisťujúci kontrolu vo firme. Za odmietnutie uposlúchnutia nariadenia môže ukladať ďalšie pokuty až do výšky 10-tisíc eur denne.

„Nejde o trest, ale o to, či možno porušovať predpisy," povedal M. Niechcial. Tým, že sa Gazprom a západné koncerny pôvodne obrátili na poľský úrad, uznali podľa neho, že spadajú pod poľskú a európsku jurisdikciu.

Ruský denník Kommersant však upozornil, že poľský úrad nemôže zabrániť realizácii projektu Nord Stream-2, pretože plynovod nepovedie cez poľské územie, ani cez poľské výsostné vody. Dodal, že proti prípadnej sankcii poľského úradu sa predmetné firmy budú môcť odvolať k poľskému alebo následne na súd Únie, a to o to skôr, že podľa právnika Alexandra Pachomova spoločnosti formálne poľský zákaz vytvoriť spoločný podnik neporušili, pretože poskytnutie úverov predstavuje iný právny vzťah.

Poľský úrad ohlásil svoje rozhodnutie o začatí konania na Deň Európskej únie, aby tak vyjadril odpor skupine únijných štátov proti projektu Nord Stream 2, ktorý má priviesť do Nemecka až 55 miliárd metrov kubických ruského zemného plynu ročne. Proti plánu jeho výstavby sú hlavne Poľsko, Pobaltia a Ukrajina.

Poľsko vidí v projekte, ktorý by mal zdvojnásobiť ruské exportné kapacity plynu cez Baltické more, hrozbu pre energetickú bezpečnosť Európy. Tiež tvrdí, že posilní už dominantnú pozíciu Gazpromu na trhu.

Varšava stále odoberá väčšinu plynu z Ruska, ale svoju závislosť sa snaží znižovať nákupmi v iných krajinách a cez nový terminál na skvapalnený zemný plyn (LNG). Za plyn od iných dodávateľov ale Varšava platí vyššie ceny.