Ruský prezident Vladimir Putin dúfal, že sa mu Ukrajinu podarí dobyť v priebehu desiatich dní. O deväť mesiacov neskôr sa mu len horko-ťažko darí udržať si kontrolu aspoň nad tým kúskom ukrajinskej zeme, ktorú sa mu za ten čas podarilo získať, píše The Economist.
Vývoj vojny sa nakláňa v prospech Ukrajiny, ktorej sa od septembra podarilo úspešne vykonať protiofenzívy v Chersone a okolí Charkova. Obe akcie si vyžiadali len minimum strát a predstavujú významný vojenský triumf.
Tieto víťazstvá však môžu viesť k zvratom na Kryme a v Donbase, ktoré by pre Putina boli oveľa ponižujúcejšie. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa minulý týždeň vyjadril, že jeho cieľom je získať naspäť všetky okupované územia Ukrajiny.
Tento prístup sa síce zhoduje s názorom ukrajinskej verejnosti, no západným spojencom sa až tak nepozdáva. Boja sa totiž toho, že pokus o znovuzískanie Krymu či Donbasu by mohol zo strany Ruska viesť k eskalácii dokonca až za hranicu použitia jadrových zbraní.
Znovuzískanie Krymu
Ukrajinskí velitelia svoje ďalšie kroky taja. „Ak by sme naše plány zverejnili na sociálnych sieťach alebo v televízii, nič by sme nedosiahli,“ povedal bývalý veliteľ ukrajinských výsadkových vojsk Mychajlo Zabrodsky, ktorý má však aj naďalej blízko k plánovacím procesom. Trvá na tom, že operácia znovuzískania Krymu nie je iba možná, ale aj niečím, čo si Kyjev nechal na rok 2023.
Kedy presne by sa táto operácia mohla začať je zatiaľ otázne, keďže Ukrajina musí prv vyhrať ešte mnoho iných bitiek. Podľa Zabrodskeho však mali okupujúce sily z historického hľadiska vždy problém si Krym udržať.
Zdroje z prostredia ozbrojených síl Ukrajiny tvrdia, že na stole sú všetky možnosti, dokonca aj operácie na územiach, ktoré boli pod kontrolou Ruska ešte pred 24. februárom 2022, t. j. pred začiatkom invázie.
Ruskom dosadení úradníci na Kryme sa už začali pripravovať na pozemný útok, nariadili výstavbu nových opevnení či zákopov a v niekoľkých častiach tohto polostrova vyhlásili stav pohotovosti.
Zelenského viaže sľub
Západní spojenci sa na verejnosti Kyjev od jeho vojenských ambícií nesnažia odhovoriť, no v ich rétorike sa začínajú objavovať prvé trhliny.
Americký generál Mark Milley v polovici novembra povedal, že Ukrajina na Kryme tak skoro nevyhrá. Predstavitelia ukrajinskej armády zodpovední za plánovanie si uvedomujú, že Spojené štáty a ich zbrane sú kľúčom k tomu, či k víťazstvu vôbec niekedy dôjde.
Politickí lídri v Kyjeve v tajnosti dospeli k záveru, že znovuzískanie Krymu a Donbasu je zložitejšie, než sa z verejných sloganov môže zdať. Uvedomujú si, že obyvateľstvo týchto dvoch území ku Kyjevu neprechováva sympatie.
S protiofenzívami v Chersone a Charkove ukrajinským silám pomáhala sieť informátorov, no v prípade Donbasu a Krymu s tým počítať nemôžu, keďže obe oblasti sú pod kontrolou Ruska už od roku 2014. Aj preto z nich už odvtedy odišla či bola vyhnaná väčšina podporovateľov Kyjeva. Snahy o znovuzískanie Krymu by teda pravdepodobne narazili na odpor proruských partizánov.
Analytik Mykola Bielieskov si myslí, že Zelenského viaže jeho sľub o získaní Krymu. Ešte pred úspešnými ukrajinskými protiofenzívami bolo proti územným ústupkom Ukrajiny v rámci rokovaní s Ruskom viac ako 84 percent obyvateľstva.
Akýkoľvek pokus o znovuzískanie Krymu pod kontrolu Ukrajiny by bol nákladným vojenským „špásom“, ktorý by navyše vrazil klin medzi Kyjev a jeho západných spojencov, ktorých si nemôže dovoliť pohnevať, uzatvára The Economist.
Ďalšie dôležité správy
