Albánska politologička Lea Ypiová vo svojej knihe opisuje, ako vyrastala v komunistickom Albánsku, fyzicky aj psychicky odrezaná od okolitého sveta. Vo svetle vojny na Ukrajine ide o fascinujúce čítanie, píše EU observer.

Nová éra

Keď v roku 1991 padol komunistický režim, Albánci náhle prijali Západ. Ypiová bola v tom čase ešte len tínedžerkou a z celej situácie bola zmätená. Od malička do nej totiž vštepovali presvedčenie, že Západ je zlý a skazený. Aj ona však skoro pochopila mantru novej éry a zvykla si na ňu.

„Už neexistovala politika, iba zákony“ píše Ypiová a vysvetľuje, že ich úlohou bolo pripraviť štát na novú éru slobody a vyvolať v ľuďoch pocit, že patria ku zvyšku Európy.

Najväčší dojem však v čitateľovi jej knihy zanechajú kapitoly, ktoré sa venujú krátkemu prechodnému obdobiu, ktoré nastalo po páde komunizmu. Albánsko vtedy náhle prešlo z jedného systému na druhý – z kolektivistického štátu na európsku parlamentnú demokraciu založenú na pluralizme a osobných slobodách.

Vojna zničila presvedčenie Európanov

Ukrajinci majú podľa portálu rovnaké odhodlanie stať sa súčasťou „zvyšku Európy“ ako mali Albánci. Vojna na Ukrajine šokovala mnoho Európanov, pretože oslabila vieru v pokrok, s ktorou vyrastali. No presne tento pocit neistoty a zraniteľnosti im dáva nové smerovanie.

Európania si roky mysleli, že kontinentu už žiadna vojna nehrozí. Mnohí boli dokonca presvedčení, že nad vojnou dokonca vyhrali a že pádom Berlínskeho múru v roku 1989 Západ vyhral nad komunizmom. Civilizácia mala v ich očiach lineárne smerovanie, tvrdí portál.

Časom sa teda veci mali iba zlepšovať a ostatné národy vrátane Ruska by išli v stopách Európy.

Ruská vojna na Ukrajine však toto presvedčenie rozbila na márne kúsky. Mnoho ľudí už nevníma smerovanie západnej civilizácie ako stúpajúcu priamku, ale ako proces pretkaný neúspechmi a prekážkami.

Táto vojna nám ukázala, že vládnuce elity v Rusku či Číne odmietajú náš politický model. Snažia sa ho podkopať a zničiť.

Aj euroskeptici sú radi, že ostali v EÚ

Z prieskumov verejnej mienky aj naďalej vyplýva, že Európania nie sú veľmi spokojní s tým, ako EÚ funguje, no vo svetle Putinovej surovej invázie sú radi, že sú jej súčasťou. Dokonca aj politici z tábora euroskeptikov prestali hovoriť o opustení bloku. Namiesto toho ho chcú iba zvnútra zreformovať.

Ypiová je v súčasnosti profesorkou na Londýnskej ekonomickej škole, kde učí o marxizme. Prázdne sľuby o liberalizme ju sklamali a dokonca si myslí, že jej svet má od slobody tak ďaleko ako svet, pred ktorým sa jej rodičia snažili ujsť.

Ďalšie dôležité správy

PK 29 Skopje - Na snímke zľava predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová a prezident Severného Macedónska Stevo Pendarovski sa rozprávajú v Skopje v Severnom Macedónsku 14. júla 2022. Leyenová sľúbila poslancvom Severného Macedónska, že podporí francúzsky návrh na riešenie bilaterálnych sporov s Bulharskom, ktoré sú podmienkou pre začiatok rozhovorov o vstupe tejto krajiny do Európskej únie. Pred budovou parlamentu proti tomuto návrhu protestujú tisíce ľudí. FOTO TASR/AP

Europ
Neprehliadnite

EÚ začala prístupové rokovania s Albánskom a Severným Macedónskom