Napriek tomu mala podľa informácií TRENDU práve VšZP iniciovať diskusiu o zmene systému prerozdeľovania poistného. Cieľom je, aby indikátorov, ktoré rozhodujú o tom, koľko peňazí dostanú jednotlivé poisťovne, bolo viac.

Manažment VšZP si od toho pravdepodobne sľubuje ešte vyššie príjmy, ako mala doteraz. Vlani hospodárila s tromi miliardami eur a skončila v strate 112,3 milióna eur.

Podľa generálneho riaditeľa štátnej poisťovne Miroslava Kočana sa na potrebe nového modelu prerozdeľovania dohodli všetky tri poisťovne. „Systém prerozdeľovania je dôležitou súčasťou distribúcie zdrojov v zdravotníctve, a ten systém by mal byť robustnejší ako je teraz,“ povedal na konferencii týždenníka TREND Zdravotnícky manažment.

Experta vyberú v súťaži

Šéf druhej najväčšej poisťovne Dôvera Martin Kultan dodal, že prerozdeľovanie zdrojov je nevyhnutné. Podľa neho tak, ako je na jednej strane nutné, aby bol tento systém stabilný, je potrebné ho aj kultivovať. Posledné zásadné zmeny sa v súčasnom koncepte robili v roku 2012. Vtedy sa medzi indikátory prerozdeľovania dostal parameter farmaceuticko–nákladových skupín, tzv. PCG.

Na diskusiách o zmene prerozdeľovacieho systému sa zúčastňuje aj Union ZP. Ako povedal jej generálny riaditeľ Michal Špaňár, pre nich je dôležité, aby našli mechanizmus, ktorý bude transparentný a trvalý, aby ho nemohol nikto účelovo meniť. Postarať sa o to majú medzinárodné konzultačné spoločnosti.

Asociácia zdravotných poisťovní, ktorá vznikla minulý rok a zastrešuje túto iniciatívu, už oslovila 19 zahraničných firiem. Z nich si vyberie jednu, ktorá nový model vymyslí. Jej služby uhradí asociácia, ktorá je financovaná z príspevkov všetkých troch poisťovní na trhu. Ako povedala prezidentka asociácie Katarína Kafková, výška odmeny pre konzultanta bude výsledkom rokovania.

Zmeny chce aj ministerstvo

Prerozdeľovanie poistného sa v súčasnosti vykonáva na základe štruktúry poistencov podľa pohlavia, veku, ekonomickej aktivity a chorobnosti. Vo svete podľa K. Kafkovej sú však používané modely, ktoré pracujú s viacerými parametrami. „Vyspelé európske krajiny posudzujú aj ďalšie parametre, ako sú napríklad príjmová úroveň poistenca, výdavky na osobu v domácnosti, sociálno – ekonomický status poistenca, životný štýl, či život poistenca v meste alebo na vidieku,“ povedala.

Asociácia o tomto projekte, ako aj o možných budúcich zmenách prerozdeľovacieho mechanizmu, už komunikovala s ministerstvom zdravotníctva. Hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová pre TREND povedala, že uvažujú o zmene.

„Zámerom je v priebehu budúceho roka v spolupráci so zdravotnými poisťovňami pripraviť doplnenie súčasného mechanizmu o nový parameter - klinické diagnózy. Vychádzame zo skutočnosti, že medzi nákladmi a výdavkami jednotlivých zdravotných poisťovní sú rozdiely,“ uviedla.

Podľa ministerstva sú otvorení hľadať nový optimálny model. Zmena je podľa nich potrebná aj vzhľadom na aktuálne zavádzaný nový úhradový mechanizmus pre nemocnice – DRG.

„Išlo by teda o ďalší parameter, ktorým je DCG (diagnostic cost group) – nástroj oceňovania rizika založený na diagnózach, zachytáva skupinu pacientov v nemocničnej starostlivosti. Ťažiskovým zámerom ministerstva je, aby zdravotná poisťovňa mala dostatok zdrojov na liečbu ťažko chorých poistencov,“ dodala Z. Eliášová.