Daňové zaťaženie je na Slovensku nízke, ale...
Komisia v správe konštatovala, že daňové zaťaženie je na Slovensku nízke. Pomer daní k HDP je na Slovensku 31 percent HDP, vďaka čomu patrí Slovensko ku krajinám EÚ s najnižším daňovým zaťažením. V roku 2014 dane predstavovali približne 80 percent všetkých príjmov, čo je jedno z najnižších čísel v EÚ.
Inak však Slovensko vyzerá, ak porovnávame odvody. Daňové príjmy sa opierali o odvody. Tie tvorili až 13,6 percenta z HDP, pričom v krajinách EU 28 to bolo 13,4 percenta. Ešte viacej vidieť naše vysoké odvodové zaťaženie ak ho vypočítavame z celkových príjmov. Kým na Slovensku tvoria odvody 43,9 percenta, v krajinách EÚ sú len 33,7 percenta. Hoci dane z produkcie a dovozu (napríklad DPH) ako podiel na HDP sú pod priemerom EÚ, pre Slovensko sú druhým najväčším zdrojom príjmov.
Daňové podvody
Vláda v predchádzajúcom období zavelila do boja s daňovým únikmi a podvodmi. Pripravila okolo 50 opatrení. V júli 2015 Slovensko prezentovalo aktualizovanú stratégiu boja proti daňovým podvodom, v ktorej prijalo ďalších 30 dodatočných opatrení. Keďže stratégia vlády v oblasti boja s daňovými podvodmi neobsahuje žiadne kvantitatívne ciele, ich vplyv sa podľa komisie nedá preukázať.
Medzi najvýznamnejšie z opatrení boli kontrolný výkaz DPH a povinné skladanie zábezpeky na DPH pri registrácii platiteľa dane. Efektívna sadzba DPH vzrástla z rekordne nízkej hodnoty v treťom štvrťroku 2012 a v posledných štvrťrokoch sa stabilizovala na úrovni približne 14,5 percenta. Ministerstvo financií odhaduje, že efektívnosť výberu DPH priniesla v rokoch 2013 – 2014 hlavne v dôsledku opatrení proti podvodom dodatočné príjmy z DPH vo výške 1,2 percenta HDP. V roku 2015 sa očakáva podobné zlepšenie.
Komisia však vo svojej správe konštatuje, že pokračujúce vysoké výpadky príjmov z DPH naznačujú, že v daňovej disciplíne v oblasti DPH existujú nedostatky. „Relatívne nízky výnosový ukazovateľ DPH (48,6 percenta v roku 2014) a „riešiteľná“ medzera v politike (3 percentá v roku 2013) naznačujú, že hlavným problémom je disciplína. To potvrdzuje aj rozdiel pri dodržiavaní predpisov o DPH. Hoci v roku 2013 došlo k jeho poklesu, stále patrí medzi najvyššie v EÚ. Ministerstvo financií odhaduje, že výpadky príjmov z DPH sa v roku 2014 ďalej zhoršili, no v roku 2015 sa očakáva ich stabilizácia.
Ministerstvo odhaduje, že výpadky príjmov z DPH v roku 2014 predstavovali 29,5 percenta, pričom v roku 2015 by malo dôjsť k zníženiu toho čísla na 29,2 percenta.
Komisia zdôraznila, že zlepšenia vo výbere daní nesprevádzala lepšia stratégia daňovej disciplíny. Výber DPH sa v posledných rokoch zlepšil, aj keď pri úplnom hodnotení výsledkov v oblasti výberu DPH by sa mali brať do úvahy tak bežné dane, ako aj dane vybrané po splatnosti. Vysoká úroveň vracania DPH by mohla podľa komisie naznačovať existenciu podvodov s vratkami dane. Vysoká miera vratiek by síce mohla byť spôsobená aj veľkou otvorenosťou slovenského hospodárstva (vývozcovia platia DPH za svoje nákupy, no za vývoz sa DPH neuhrádza) ale vzhľadom na veľké výpadky príjmov z DPH však ide podľa komisie o menej pravdepodobný dôvod vysokých vratiek dane.
Ako funguje daňová správa
Približne 80 percent všetkých daňových kontrol v posledných rokoch sa týkalo výberu DPH. Komisia však konštatovala, že celkovo sa efektívnosť slovenskej daňovej správy nezlepšila. Slovensko len v malej miere využíva predvyplnené daňové priznania. Daňové dlhy ako podiel na čistých príjmoch sú výrazne nad priemerom EÚ a pomer administratívnych nákladov k čistým príjmom je vysoký. Finančná správa investovala nemalé prostriedky do IT systémov, ktoré nie sú integrované s ostatnými inštitúciami (napríklad s bankami, políciou). Slovensko je pritom jednou z tých krajín OECD, ktoré na IT systémy vynakladajú pomerne vysoké percento svojich nákladov
Daňová správa prideľuje pomerne malý počet svojich pracovníkov na vymáhanie daňových dlhov. V roku 2013 sa len asi 4 percentá pracovníkov daňovej správy zaoberalo vymáhaním daňových dlhov.
Komisia tiež kritizovala, že UNITAS, projekt zameraný na zjednotenie výberu daní a odvodov nenapreduje. Prioritou zostáva zriadenie náležite vymedzenej základne pre daň z príjmov právnických osôb a boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Zdá sa, že sprísnenie daňových pravidiel o prenášaní strát do budúcich období z roku 2014 a režim zaobchádzania s odpismi z roku 2015 priniesli dodatočné príjmy z daní z príjmov právnických osôb. Vyše polovica všetkých spoločností však túto daň neplatí. V rokoch 2004 – 2011 približne 19 percent spoločností opakovane deklarovalo nulovú daňovú povinnosť a 11 percent všetkých spoločností opakovane vykázalo finančnú stratu.
Z toho vyplýva, že existuje priestor na zlepšenie daňových pravidiel prostredníctvom zavedenia udržateľného režimu daňovo odpočítateľných výdavkov a strát. Dosiahnuť by sa to mohlo prostredníctvom primeraných kritérií pre prípustné obchodné výdavky a stanovením pravidiel pre presmerovanie daňových strát v prípade reštrukturalizácie. Nedávno došlo k prijatiu všeobecných pravidiel proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a pravidiel o podkapitalizácii. To by mohlo podľa komisie pomôcť predchádzať vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam.
Systém daní je zložitý
Náklady na dodržiavanie daňových predpisov pre podniky sa znížili. Zdá sa, že niektorými opatreniami sa skrátil čas potrebný na zaplatenie dane a podanie daňového priznania, čím sa znížili náklady na dodržiavanie predpisov a zmiernilo zaťaženie podnikov. Zlepšenie elektronického podávania daňového priznania a platby DPH viedlo k skráteniu času potrebného na plnenie daňových povinností o 20 hodín. Počet platieb potrebných na uhradenie DPH sa v roku 2014 znížil o polovicu. Pri všetkých daniach tieto ukazovatele teraz už zodpovedajú priemeru EÚ. Hotovostná metóda platenia DPH zavedená v októbri 2015 má potenciál zlepšiť peňažné toky malých a stredných podnikov.
Podľa firiem však systém daní z príjmu a zo mzdy je stále zložitý, pretože obsahuje vysoký počet parametrov, osobitných režimov a výnimiek. Zber údajov podniky zaťažuje.
Dane z majetku
Zdaňovanie majetku je podľa EK na Slovensku nízke. Daňové sadzby sú nízke a ukladajú sa na základe rozlohy. Keďže základ dane neodzrkadľuje trhovú hodnotu, pri zdaňovaní nehnuteľného majetku na bývanie sa pozitívne neprejavil silný rast cien v rokoch 2005 – 2008. Príjmy z daní z majetku patria medzi najnižšie v EÚ. Ak by sa zaviedol systém, ktorý by odzrkadľoval trhovú hodnotu zdaňovaného majetku, mohol by sa znížiť regresívny charakter tejto dane. Zdá sa, že vláda si toto uvedomuje, keďže pripravuje zmenu dane z nehnuteľností, ktorá by už zohľadňovala trhovú hodnotu nehnuteľností.