V textilnom priemysle na Slovensku chýbajú zákony aj mechanizmy podpory pre značky, ktoré sa snažia byť udržateľné.

Zatiaľ čo jediná legislatíva o povinnosti triedenia textilu má u nás vstúpiť do platnosti až v roku 2025, ostatné krajiny EÚ podporujú svoje značky aktívnejšie. Slabá pomoc zo strany štátu kontrastuje s rastúcim povedomím o „slow fashion“, teda udržateľnej móde, a tiež so snahami niektorých značiek o šetrnejšiu výrobu.

Píše o tom portál zameraný na dianie v Európskej únii euractiv.sk.

Tony odpadu z textilu a obuvi

V roku 2020 priemerná spotreba textilu na osobu v Európskej únií spôsobila 121 miliónov ton emisií skleníkových plynov. Každý Európan pritom v priemere ročne spotrebuje až 26 kilogramov textílií a približne 11 kilogramov vyhodí.

„Slovensko nie je výnimkou. Ako krajina vyprodukujeme ročne takmer 60-tisíc ton odpadu z textilu a obuvi. Na jedného Slováka alebo Slovenku tak pripadá až 10,6 kilogramu textilného odpadu,“ píše Euractiv.sk.

Bez podpory štátu

Spomínané vysoké čísla sa snaží skrotiť nielen Zelená dohoda EÚ, ale aj návrhári a dizajnéri v slow fashion, ktorí tvoria módu šetrne k prírode aj k zákazníkovi. Na Slovensku týchto značiek každým rokom pribúda a niektoré z nich sú známe aj na medzinárodnej úrovni.

Označenie „slow fashion“ nezíska značka licenciou. K hodnotám zodpovednosti voči zamestnancom, spoločnosti a životnému prostrediu sa sama prihlási a zaviaže.

„Necítime žiadnu reálnu podporu nášho štátu ani v oblasti ekológie, ani v iných oblastiach. Pritom z nášho pôsobenia v Paríži poznáme, ako sú iné nezávislé značky z krajín ako Holandsko, Francúzsko alebo Dánsko podporované svojimi vládami,“ uviedla riaditeľka slovenskej značky Nehera Bibiana Zdútová.

Ďalšie dôležité správy

Ilustračné foto
Neprehliadnite

Čínu je ťažké kopírovať, tvrdia odevné firmy. Nenachádzajú nové možnosti výroby